UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX. I. XXXX, bytom P. XX, L., Poľská republika, občana Poľskej republiky, právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o, AK so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, za účasti: MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124, právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o, AK so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 19099-3/2018-BA zo dňa 16. januára 2018, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/30/2018 nie je dôvodný.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 4Sa/30/2018-49 zo dňa 6. decembra 2019 postúpil vec na ďalšie konanie ako miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 písm. c), § 10, § 13 ods. 1 a 3, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že v uvedenej veci je sídlom orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni, sídlo pobočky žalovanej v Čadci patriacej do územnej pôsobnosti Okresného súdu Čadca, ktorého obvod prislúcha do územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline, pričom nie je možné postupovať podľa § 9 ods. 2 a § 13 ods. 3 SSP.
2. Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
3. Krajský súd v Žiline ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnoupríslušnosťou.
4. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne, lebo miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Krajský súd v Bratislave, nakoľko v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 SSP.
5. Krajský súd v Žiline mal preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ani miesto podnikania, nezdržiava sa na území obvodu Krajského súdu v Žiline a samotné sídlo zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Poukázal tiež na to, že právna úprava výlučnej miestnej príslušnosti správneho súdu v sociálnych veciach § 13 ods. 3 SSP vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, t. j. v danom prípade § 13 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo rovnakých veciach č. k. 5Nds/5/2018, 5Nds/6/2018, 5Nds/8/2018, 5Nds/13/2018, 2Nds/6/2018, 2Nds/7/2018.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom ako sa oboznámil s prejednávanou vecou dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená správne, pretože ide o súd, ktorý je na konanie a rozhodnutie miestne príslušný.
7. Z predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03. apríla 2018, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 19099-3/2018-BA zo dňa 16. januára 2018
- ktorým odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 37391-1/2016-CA zo dňa 04. apríla 2016, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Čadca, ako prvostupňový orgán podľa §178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01. januára 2014 podľa slovenskej legislatívy - žiadajúc rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká.
8. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
9. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
10. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
11. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istejinštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.
13. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
15. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.