UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. F., trvale bytom H. S. XX, XX-XXX X.- X., Poľská republika, občan Poľskej republiky proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-3/2019-BA zo dňa 04. novembra 2019, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/94/2019 nie je dôvodný.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave právoplatným uznesením č. k. 4Sa/94/2019-10 zo dňa 27. januára 2020 postúpil vec na ďalšie konanie miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 písm. c), § 10, § 13 ods. 1 a 3, § 18 ods. 2 a § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že v uvedenej veci je sídlom orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni, sídlo pobočky žalovanej v Čadci patriacej do územnej pôsobnosti Okresného súdu Čadca, ktorého obvod prislúcha do územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline, pričom nie je možné postupovať podľa § 9 ods. 2 a § 13 ods. 3 SSP.
2. Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
3. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou.
4. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 SSP. Konštatoval, že v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 SSP, teda na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
5. Krajský súd v Žiline mal preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ani miesto podnikania, nezdržiava sa na území obvodu Krajského súdu v Žiline, pričom otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca, t.j. žalobcu na území Slovenskej republiky je sporná a samotné sídlo zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Poukázal tiež na to, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa § 13 ods. 1 SSP, nakoľko podľa tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom § 13 ods. 3 SSP stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, a teda ak nie je možné použiť pravidlo o výlučnej príslušnosti, t.j. ustanovenie § 13 ods. 3 SSP, nemožno príslušnosť určiť ani podľa pravidla o všeobecnej príslušnosti, t.j. ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, keďže aplikácia všeobecnej príslušnosti bola od začiatku nemožná.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline. 7. Z podkladov predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. novembra 2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-3/2019-BA zo dňa 04. novembra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Čadca, ako prvostupňového orgánu č. XXXXX-2/2019-CA zo dňa 26. júna 2019, žiadajúc rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Čadca, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovanej, zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovne pobočka Čadca na ďalšie konanie. Žalobca je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká.
8. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
9. Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
10. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
11. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.
13. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky, keďže cieľom tohto ustanovenia bolo všeobecne v správnych konaniach zabezpečiť menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa § 10 až 13 SSP. A hoci ustanovenie § 13 ods. 3 SSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, neznamená to, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
15. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.