7Nds/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. Q. K., bytom S., zastúpený: V4 Legal, s.r.o, so sídlom v Žiline, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, za účasti: MANION, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124, zastúpený: V4 Legal, s.r.o, so sídlom v Žiline, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17413-4/2018-BA zo dňa 15.01.2018, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie a rozhodnutie veci je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Žiline.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 24Sa/23/2018-28 zo dňa 31. júla 2018, právoplatným dňa 3. augusta 2018, poukazom na § 9 ods. 1, 2, § 13 ods. 1, 3, § 97 a § 6 ods. 1, písm. c/, v spojení s § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že Krajský súd v Žiline nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci.

2. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. 3. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vec bola postúpená nesprávne. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v Správnom súdnom poriadku, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 1, 2, § 6 ods. 2 písm. c/ SSP konštatoval, že podľa § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať iba v prípade, ak miestne príslušný súd nemožno podľa §§ 10 až 13 SSP určiť, čo daná právna situácia neposkytuje. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Nds/5/2018 z 23.07.2018. Krajský súd v Bratislave súčasne poukázal na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre žalobcu, ďalšieho účastníka i ich právnych zástupcov výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v § 17 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave v danej veci je daná miestna príslušnosť Krajského súdu v Žiline.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci v prípade miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom v Žiline je dôvodný a na konanie a rozhodnutie je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Žiline.

5. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline dňa 26.06.2018, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. č. 17413-4/2018-BA zo dňa 15.01.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Čadca rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa MANION, s.r.o. so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124, odo dňa 1. júna 2015 podľa slovenskej legislatívy, žiadajúc rozhodnutia sociálnej poisťovni zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká.

6. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

7.Podľa § 13 ods. 1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

8. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

9. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne.

11. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť podľa §§ 10 až 13 SSP.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

13. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP vecne a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci v danom prípade.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.