7Ndc/8/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke E. T., nar. XX. M. XXXX, naposledy bytom Ž., T. XXXX/X, zomr. XX. D. XXXX, o prejednanie dedičstva, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9 D 686/2018, o návrhu dediča E. T., bytom J., Q. X/C, na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9 D 686/2018 Okresnému súdu Bratislava z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V konaní o prejednanie dedičstva po poručiteľke E. T., nar. XX. M. XXXX, naposledy bytom Ž., T. XXXX/X, zomr. XX. D. XXXX, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9 D 686/2018, podal dedič E. T.R., bytom J., Q. X/C, návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava. Návrh odôvodnil najmä tým, že synovia ako dediči po zosnulej, dlhodobo žijú v Bratislave a v Žiline sa nezdržiavajú.

2. Druhý syn po poručiteľke, W.. W. T. sa k návrhu na prikázanie veci nevyjadril.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Žilina) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako ajvýnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.

7. V danom prípade dedič odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci tvrdením o inom mieste bydliska a nezdržiavaním sa v mieste, v ktorom sa spor prejednáva. Uvedený dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Okrem toho procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd (§ 104 CSP). Najvyšší súd poukazuje tiež na skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol konkrétny okresný súd, uviedol len, že žiada o pridelenie konania do Bratislavy.

8. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.