7 Ndc 8/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B., so sídlom V., IČO: X., zastúpenej B., so sídlom V., proti žalovanej Z., so sídlom V., o náhradu škody, vedenej
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 C 1/2011, o prikázaní veci inému súdu, takto
r o z h o d o l :
Návrhu žalovanej na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Žalovaná v priebehu konania navrhla prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V z dôvodu vhodnosti. Návrh zdôvodnila tým, že hospodárnejšie, rýchlejšie a po
skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prebehne konanie na Okresnom súde Bratislava V z dôvodu, že rozhodujúce úkony, dokumenty, podklady majúce vzťah k tejto
veci sa nachádzajú v Bratislave (na Úrade pre verejné obstarávanie a Úrade boja proti
organizovanej kriminalite). Svedkovia, zainteresované strany, účastníci konania, účastníci
verejného obstarávania, svedkovia vypočutí v trestnom a správnom konaní a ďalšie subjekty
majú svoje sídlo a vykonávajú svoju činnosť v Bratislave. Všetky úkony bude potrebné
vykonať v Bratislave. Dôležitou skutočnosťou je i to, že predmetná vec nebola ešte súdom
doposiaľ prejednaná na pojednávaní. V konaní došlo k zastaveniu konania voči žalovaným 1/
a 2/ a k rozšíreniu žaloby.
Žalobkyňa nesúhlasila s prikázaním veci inému súdu. Dôvodila, že postup podľa § 12
ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, pokiaľ sa vo veci vedie konanie (v danom prípade
je to už viac ako dva roky) a došlo už k vykonaniu procesných úkonov súdom i účastníkmi
konania. Uvedený procesný inštitút možno uplatniť len bezprostredne po začatí konania
v čase, keď neboli vykonané žiadne procesné úkony. Za takéhoto stavu pridelenie veci inému
súdu (sudcovi, ktorý nie je oboznámený s vecou, nemá „naštudovaný spis“) z dôvodu hospodárnosti nie je vhodné a bolo by excesom (vybočením) zo zákonných limitácii § 12
ods. 2 O.s.p., ústavných garancii práva na súdnu ochranu a justičnej praxe. Žalovaná mala
možnosť dôvodne uplatniť námietku miestnej príslušnosti v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p., túto
však včas nevyužila. Jej súčasné sídlo je v obvode Okresného súdu Bratislava I. Právnické
osoby, ktoré žalovaná uvádza majú pôsobnosť na území celého Slovenska a môžu sa nechať
zastupovať kvalifikovanými zástupcami. Ak sa od týchto osôb budú požadovať písomné
stanoviská a rozhodnutia, nie je relevantné, či sa budú doručovať na súd v Poprade alebo
v Bratislave. V prípade potreby vypočutia svedkov pred konajúcim súdom, ktoré sa pred neho
nebudú môcť dostaviť, je k dispozícií inštitút dožiadania prostredníctvom dožiadaného súdu.
Identickú situáciu riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. Ndob 64/2010, v ktorej
podmienil prikázanie veci súhlasom druhého účastníka, súčasne podotkol, že po dvoch rokoch
od začatia konania nie je možné postúpiť vec so zbytočným dvojročným prieťahom inému
súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie
veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh na prikázanie veci inému
súdu nie je dôvodný.
Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva
a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať
aj dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter, pretože takýto postup je súčasne
výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi. Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu
konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Predpokladom prikázania veci
z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú
hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli,
že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou,
a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je nutné – ako
výnimku – vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti tiež treba prihliadať na zachovanie rovnosti účastníkov, podstatný význam
má i stanovisko ostatných účastníkov konania.
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci nie je preukázané splnenie
výnimočných podmienok na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti; v záujme hospodárnosti
a zrýchlenia (rýchlosti) konania. Žalobkyňa s návrhom žalovanej na prikázanie veci vyslovila
nesúhlas. Žalovaná len všeobecne poukazuje na potrebu zabezpečenia a vykonania
dokazovania listinami a inými dôkaznými prostriedkami (napr. výsluchmi svedkov), tiež
v spoľahlivejšom i dôkladnejšom prejednaní veci, tieto však nekonkretizuje, čo nedovoľuje
prisvedčiť relevancii jej argumentácie pre postúpenie veci inému súdu. Nie je zrejmé ani to,
z akých dôvodov žalovaná zdôvodňuje prikázanie veci práve Okresnému súdu Bratislava V.
Pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti na návrh účastníka je nadriadený súd
takýmto návrhom a jeho dôvodmi viazaný, čo tiež znamená, že splnenie podmienok skúma
vo vzťahu k súdu, ktorému sa navrhuje vec prikázať, vychádza pritom aj z dôvodov
uvádzaných v návrhu účastníkom konania. Požiadavku hospodárnosti a rýchlosti konania
je potrebné posudzovať tiež z doterajšieho priebehu konania. Pokiaľ súd nariadi pojednávanie
vo veci samej (§ 115 ods. 1 O.s.p.), predpokladá to vykonanie všetkých potrebných úkonov,
ktoré sú spojené s jeho prípravou. V tejto súvislosti súd najmä skúma a má jasno v otázkach
zachovania procesných podmienok konania (vylúčenie dôvodov pre zastavenie konania
pre nesplnenie procesných podmienok konania - právomoci, príslušnosti, res iudicata,
litispendencie, existencie a náležitosti žaloby). Doručí žalobu žalovanému, v prípade potreby
aj vyjadrenie k žalobe žalobcovi, vykoná manudukčnú povinnosť voči účastníkom konania
napr. podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (§ 114 ods. 2 O.s.p.). Zabezpečí predvolanie účastníkov
konania (resp. ich zástupcov), zabezpečí dôkazné prostriedky, ktoré považuje za potrebné
vykonať na pojednávaní, čo predpokladá oboznámenie sa skutkovými okolnosťami prípadu
(zhodnými i rozpornými) a ujasnenie si otázok spojených s právnym posúdením veci
(aplikáciou hmotnoprávnej úpravy vzťahujúcou sa na vec samú). Hospodárnosti a rýchlosti
konania nesvedčí úkon postúpenia veci inému súdu (i sudcovi) za situácie, kedy súd
v priebehu dvoch rokov od začiatku konania opakovane nariadil pojednávanie vo veci samej
(na deň 8. septembra 2011, 26. januára 2012, 23. apríla 2012), vykonal úkony potrebné
s jeho prípravou a rozhodol aj o procesných návrhoch účastníkov konania (o návrhu
na zastavenie konania v časti a o zmene žaloby). Výnimočnosť postúpenia veci nezakladá
potreba zabezpečenia a vykonanie listinných dôkazov, v prípade potreby ani zabezpečenie výsluchov svedkov, čo možno realizovať prostredníctvom dožiadaných súdov (§ 39 O.sp.).
Inštitút delegácie nenahrádza riešenie nedostatkov vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.
Prikázanie veci zo skúmaných hľadísk (najmä rýchlosti a hospodárnosti konania)
zatiaľ nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu
prípadu na navrhovaný súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu
na prikázanie veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. júla 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová