7 Ndc 8/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B., so sídlom V., IČO: X., zastúpenej B., so sídlom V., proti žalovanej Z., so sídlom V., o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 C 1/2011, o prikázaní veci inému súdu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalovanej na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Žalovaná v priebehu konania navrhla prikázanie veci Okresnému súdu   Bratislava V z dôvodu vhodnosti. Návrh zdôvodnila tým, že hospodárnejšie, rýchlejšie a po

skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prebehne konanie na Okresnom súde Bratislava V z dôvodu, že rozhodujúce úkony, dokumenty, podklady majúce vzťah k tejto

veci sa nachádzajú v Bratislave (na Úrade pre verejné obstarávanie a Úrade boja proti

organizovanej kriminalite). Svedkovia, zainteresované strany, účastníci konania, účastníci

verejného obstarávania, svedkovia vypočutí v trestnom a správnom konaní a ďalšie subjekty

majú svoje sídlo a vykonávajú svoju činnosť v Bratislave. Všetky úkony bude potrebné

vykonať v Bratislave. Dôležitou skutočnosťou je i to, že predmetná vec nebola ešte súdom

doposiaľ prejednaná na pojednávaní. V konaní došlo k zastaveniu konania voči žalovaným 1/

a 2/ a k rozšíreniu žaloby.  

Žalobkyňa nesúhlasila s prikázaním veci inému súdu. Dôvodila, že postup podľa § 12

ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, pokiaľ sa vo veci vedie konanie (v danom prípade  

je to už viac ako dva roky) a došlo už k vykonaniu procesných úkonov súdom i účastníkmi

konania. Uvedený procesný inštitút možno uplatniť len bezprostredne po začatí konania

v čase, keď neboli vykonané žiadne procesné úkony. Za takéhoto stavu pridelenie veci inému

súdu (sudcovi, ktorý nie je oboznámený s vecou, nemá „naštudovaný spis“) z dôvodu hospodárnosti nie je vhodné a bolo by excesom (vybočením) zo zákonných limitácii § 12  

ods. 2 O.s.p., ústavných garancii práva na súdnu ochranu a justičnej praxe. Žalovaná mala

možnosť dôvodne uplatniť námietku miestnej príslušnosti v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p., túto

však včas nevyužila. Jej súčasné sídlo je v obvode Okresného súdu Bratislava I. Právnické

osoby, ktoré žalovaná uvádza majú pôsobnosť na území celého Slovenska a môžu sa nechať

zastupovať kvalifikovanými zástupcami. Ak sa od týchto osôb budú požadovať písomné

stanoviská a rozhodnutia, nie je relevantné, či sa budú doručovať na súd v Poprade alebo

v Bratislave. V prípade potreby vypočutia svedkov pred konajúcim súdom, ktoré sa pred neho

nebudú môcť dostaviť, je k dispozícií inštitút dožiadania prostredníctvom dožiadaného súdu.

Identickú situáciu riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. Ndob 64/2010, v ktorej

podmienil prikázanie veci súhlasom druhého účastníka, súčasne podotkol, že po dvoch rokoch

od začatia konania nie je možné postúpiť vec so zbytočným dvojročným prieťahom inému

súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie

veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh na prikázanie veci inému

súdu nie je dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa   aj z dôvodu vhodnosti.

Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva  

a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať  

aj dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter, pretože takýto postup je súčasne

výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi. Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy len z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu

konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Predpokladom prikázania veci  

z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú

hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli,  

že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou,  

a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je nutné – ako

výnimku – vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti tiež treba prihliadať na zachovanie rovnosti účastníkov, podstatný význam  

má i stanovisko ostatných účastníkov konania.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci nie je preukázané splnenie

výnimočných podmienok na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti; v záujme hospodárnosti

a zrýchlenia (rýchlosti) konania. Žalobkyňa s návrhom žalovanej na prikázanie veci vyslovila

nesúhlas. Žalovaná len všeobecne poukazuje na potrebu zabezpečenia a vykonania

dokazovania listinami a inými dôkaznými prostriedkami (napr. výsluchmi svedkov), tiež

v spoľahlivejšom i dôkladnejšom prejednaní veci, tieto však nekonkretizuje, čo nedovoľuje

prisvedčiť relevancii jej argumentácie pre postúpenie veci inému súdu. Nie je zrejmé ani to,

z akých dôvodov žalovaná zdôvodňuje prikázanie veci práve Okresnému súdu Bratislava V.

Pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti na návrh účastníka je nadriadený súd

takýmto návrhom a jeho dôvodmi viazaný, čo tiež znamená, že splnenie podmienok skúma  

vo vzťahu k súdu, ktorému sa navrhuje vec prikázať, vychádza pritom aj z dôvodov

uvádzaných v návrhu účastníkom konania. Požiadavku hospodárnosti a rýchlosti konania  

je potrebné posudzovať tiež z doterajšieho priebehu konania. Pokiaľ súd nariadi pojednávanie

vo veci samej (§ 115 ods. 1 O.s.p.), predpokladá to vykonanie všetkých potrebných úkonov,

ktoré sú spojené s jeho prípravou. V tejto súvislosti súd najmä skúma a má jasno v otázkach

zachovania procesných podmienok konania (vylúčenie dôvodov pre zastavenie konania  

pre nesplnenie procesných podmienok konania - právomoci, príslušnosti, res iudicata,

litispendencie, existencie a náležitosti žaloby). Doručí žalobu žalovanému, v prípade potreby

aj vyjadrenie k žalobe žalobcovi, vykoná manudukčnú povinnosť voči účastníkom konania

napr. podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (§ 114 ods. 2 O.s.p.). Zabezpečí predvolanie účastníkov

konania (resp. ich zástupcov), zabezpečí dôkazné prostriedky, ktoré považuje za potrebné

vykonať na pojednávaní, čo predpokladá oboznámenie sa skutkovými okolnosťami prípadu

(zhodnými i rozpornými) a ujasnenie si otázok spojených s právnym posúdením veci

(aplikáciou hmotnoprávnej úpravy vzťahujúcou sa na vec samú). Hospodárnosti a rýchlosti

konania nesvedčí úkon postúpenia veci inému súdu (i sudcovi) za situácie, kedy súd

v priebehu dvoch rokov od začiatku konania opakovane nariadil pojednávanie vo veci samej

(na deň 8. septembra 2011, 26. januára 2012, 23. apríla 2012), vykonal úkony potrebné  

s jeho prípravou a rozhodol aj o procesných návrhoch účastníkov konania (o návrhu  

na zastavenie konania v časti a o zmene žaloby). Výnimočnosť postúpenia veci nezakladá

potreba zabezpečenia a vykonanie listinných dôkazov, v prípade potreby ani zabezpečenie výsluchov svedkov, čo možno realizovať prostredníctvom dožiadaných súdov (§ 39 O.sp.).

Inštitút delegácie nenahrádza riešenie nedostatkov vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.  

Prikázanie veci zo skúmaných hľadísk (najmä rýchlosti a hospodárnosti konania)

zatiaľ nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu

prípadu na navrhovaný súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu  

na prikázanie veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.    

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. júla 2013

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová