7Ndc/6/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. U. C. trvale bytom v M., N., zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, naposledy vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/11/2017 a predtým Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34Csr/1/2016, takto

rozhodol:

Na prejednanie sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/11/2017 a predtým Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 34Csr/1/2016 j e p r í s l u š n ý Okresný súd Košice I.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej tiež „nesúhlasiaci súd“) listom z 27. apríla 2017, došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) spolu so spisom 16. mája 2017, predložil vec na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti (§ 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čiže zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C. s. p.“), dôvodiac tým, že spor mu bol postúpený Okresným súdom Košice I (§ 43 ods. 1 C. s. p.) nesprávne. Aj keď spor sa týka rozhodcovského konania a bola by daná jeho príslušnosť (nesúhlasiaceho súdu) podľa § 28 ods. 1 písm. a/ C. s. p., v tomto prípade má žalobkyňa postavenie spotrebiteľky a toto jej dalo právo zvoliť si popri všeobecnom súde žalovanej, príslušnom podľa § 13 C. s. p. (ktorým je tu inak Okresný súd Bratislava II - pozn. najvyššieho súdu) i súd svojho trvalého pobytu podľa § 19 písm. d/ C. s. p. (ktorým je v tomto prípade Okresný súd Košice I).

2. Najvyšší súd konštatuje, že v zmysle § 43 ods. 2 C. s. p., časti prvej vety pred bodkočiarkou je v tomto prípade spoločne nadriadeným Okresnému súdu Košice I a Okresnému súdu Bratislava V on. Nejde tu totiž len o spor o miestnu príslušnosť, ale o konflikt tohto typu príslušnosti s príslušnosťou, pre ktorú v rozhodnom čase (začatia konania v prejednávanej veci) existovalo len teoreticko-právne pomenovanie kauzálna príslušnosť a ktorá sa priamo súčasťou textu zákona stala až v rámci C. s. p. Práve preto však nešlo povinnosť rozhodovania preniesť na Krajský súd v Bratislave (ako súd nadriadený nesúhlasiacemu súdu). Najvyšší súd preto nesúhlas s postúpením sporu prejednal bez pojednávania (§ 177 ods. 1 a contrario a § 438 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že nesúhlasOkresného súdu Bratislava I treba považovať za dôvodný (nech aj právne pri vyjdení z iných, než nesúhlasiacim súdom uvádzaných ustanovení).

3. Konanie v tejto veci sa začalo ešte 8. júna 2016, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti C. s. p. a takto za účinnosti zákona, ktorý C. s. p. predchádzal a s účinnosťou od 1. júla 2016 bol zrušený (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“).

4. Podľa § 11 ods. 1 O. s. p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

5. Podľa § 470 ods. 4 C. s. p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6. Podľa § 14e ods. 1 písm. a/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení platnom a účinnom aj v čase začatia konania v prejednávanej veci, ďalej len „zákon č. 371“) na konanie vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu (ktorým osobitným predpisom sa na základe poznámky č. 1ac v zákone č. 371 rozumel zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) je pre obvody 1. Krajského súdu v Bratislave, 2. Krajského súdu v Trnave a 3. Krajského súdu v Nitre príslušný Okresný súd Bratislava V.

7. Podľa § 88 ods. 2 O. s. p. na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.

8. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že v čase začatia konania v prejednávanej veci síce zákon č. 371 ustanovoval príslušnosť určených okresných súdov (medzi nimi aj Okresného súdu Bratislava V) na konanie vo všetkých veciach rozhodcovského konania, nerozlišujúc pritom medzi spotrebiteľskými a inými rozhodcovskými konaniami (hoci už od 1. januára 2015 bol účinným aj zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a súvisiaca novelizácia zákona č. 244/2002 Z. z., vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z.), popri takejto úprave však existovala úprava osobitnej miestnej príslušnosti v § 88 ods. 2 O. s. p., ktorého druhá veta ustanovovala, že namiesto všeobecného súdu odporcu (žalovaného) bol vo všetkých veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, v ktorých bol účastníkom konania spotrebiteľ, príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Išlo o pravidlo výhody tzv. domáceho ihriska, zabezpečujúce spotrebiteľovi, aby spor za jeho účasti bol vedený na súde jemu najbližšom a takto aj za cenu najnižších predstaviteľných výdavkov, spojených s účasťou na prípadných súdnych pojednávaniach a iných úkonoch, ktorými môže účastník (dnes strana) realizovať svoje procesné práva.

9. Pravidlo osobitnej miestnej príslušnosti súdu bydliska spotrebiteľa vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, zakotvené v O. s. p., bolo treba aj v čase pred nadobudnutím účinnosti C. s. p. vo vzťahu k zákonu č. 371, normujúcemu (o. i.) príslušnosť pre všetky prípady rozhodcovských konaní (lex generalis) považovať za osobitnú úpravu (lex specialis), majúcu prednosť (v tomto prípade bez potreby diskusie na tému, či vo veciach týkajúcich sa rozhodcovských konaní bez účasti spotrebiteľa úprava v § 14e ods. 1 zákona č. 371, nepochybne prinajmenšom čiastočne kolidujúca s prvou vetou § 88 ods. 2 O. s. p., bola alebo nebola nepriamou novelizáciou O. s. p.).

10. Ak potom platí, že status žalobkyne ako nespotrebiteľky bola povinná preukázať žalovaná a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu (bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), k čomu patrí aj preukázanie, aký je druh podnikateľskej činnosti dlžníka úveru a aký bol súvis poskytnutia úveru s takýmto druhom činnosti, pričom toto v prejednávanej veci preukázané nebolo, bolo treba konštatovať, že dôvody umožňujúce Okresnému súdu Košice I postúpenie veci inému súdu dané neboli.

11. Najvyšší súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.