Najvyšší súd  

7 Ndc 6/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W. K.. M., zast. JUDr. Jaroslav Belko, advokát so sídlom Fedákova 6, Bratislava, proti odporcovi: Heineken Slovensko, a.s., so sídlom Novozámocká 2, Hurbanovo, zast. JUDr. Pavol Jurek, advokát so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, o zaplatenie 3 529,13 eur   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C 56/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovuje návrhu odporcu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C 56/2011 Okresnému súdu Bratislava II.

O d ô v o d n e n i e

Okresnému súdu Komárno bol dňa 25.2.2011 doručený návrh navrhovateľa pôvodne   o zaplatenie 17 645,65 eur s príslušenstvom proti odporcovi a vec je vedená pod sp. zn.   7C 56/2011.

Podaním doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 7.11.2013 odporca podal podľa § 12 ods. 2 O.s.p. návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava II, Drieňová 5, Bratislava. V návrhu odporca tvrdil, že sú splnené všetky predpoklady   na prikázanie veci uvedenému súdu, pretože navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, právny zástupca odporcu majú svoje sídlo, resp. trvalé bydlisko v Bratislave a rovnako   aj vedenie spoločnosti odporcu sa reálne nachádza v Bratislave na adrese Prievozská 4/D. Preto ak by vec prejednal niektorý z bratislavských súdov, dochádzať do iného mesta by reálne nemusel nikto. S prihliadnutím na počet kilometrov, ktoré musia účastníci konania,   resp. ich právni zástupcovia prejsť na každé pojednávanie, je najvhodnejšie, najhospodárnejšie a najefektívnejšie, aby konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II, čo je aj v záujme

navrhovateľa, nakoľko v obvode tohto súdu má svoje trvalé bydlisko. Prikázaním veci Okresnému súdu Bratislava II sa týmto spôsobom šetria náklady účastníkov konania.

K podanému návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sa vyjadril podaním   zo dňa 5.12.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý s navrhovaným prikázaním veci nesúhlasil a tvrdil, že zo strany odporcu ide o účelové konanie so snahou oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci a predmetný návrh je preto neopodstatnený a účelový. Poukázal na to, že odporca predložil návrh po viac ako 2 rokoch od podania návrhu vo veci   a doteraz v návrhu tvrdenú skutočnosť nenamietal. Zdôraznil, že práve odporca má sídlo   v obvode Okresného súdu Komárno a práve z tohto dôvodu je návrh odporcu účelový.   Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby predmetnému návrhu nebolo vyhovené   a aby vo veci konal a ďalej pokračoval Okresný súd Komárno.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 3 O.s.p. skúmal, či sú splnené podmienky pre postup podľa § 12 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Podľa § 12 ods. 3 O.s.p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresný súd Komárno) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresný súd Bratislava II). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva   zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy   len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom   na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Podstatný význam má   i stanovisko ostatných účastníkov konania. Pritom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

Odporca odôvodňuje návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti najmä tým,   že v prípade prejednávania veci navrhovaným Okresným súdom Bratislava II dochádzať   do iného mesta by nemusel reálne nikto, pri zohľadnení súčtu počtu kilometrov z miesta sídla účastníkov na súd. Zo spisu však vyplýva, že práve odporca má sídlo mimo obvodu navrhovaného Okresného súdu Bratislava II a to v obvode Okresného súdu Komárno,   na ktorom je v súčasnej dobe vedené konanie, pričom odporcom v danej veci je obchodná spoločnosť Heineken Slovensko, a.s., so sídlom Novozámocká 2, Hurbanovo čo nepochybne vyplýva aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sa, vložka č. 10074/N. Uvedený dôvod za týchto okolností nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť, pričom odporca takýto návrh ničím iným nezdôvodnil. Tiež je potrebné zohľadniť nesúhlasné vyjadrenie navrhovateľa a skutočnosť, že v súčasnej dobe by práve na jeho strane mohlo dôjsť k ťažkostiam (napr. k nárastu trov konania) spojených s účasťou   v konaní na Okresnom súde Komárno, čo by mohlo viesť k jeho znevýhodneniu a tým k rozporu s daným zákonným stavom, keď navrhovateľ má bydlisko v Bratislave a pokiaľ je potrebné   pri rozhodovaní o návrhu odporcu na prikázanie veci prihliadnuť aj na stanovisko druhého účastníka konania, teda navrhovateľa, ktorý s prikázaním veci Okresnému súdu Bratislava II nesúhlasí a považuje ho za účelový, podaný po 2 rokoch od začatia konania vo veci a práve navrhovateľ zdôraznil, že odporca, ktorý poukazuje na hospodárnosť konania a zvýšené náklady v súvislosti s dochádzaním do iného mesta má sídlo v obvode Okresného súdu Komárno, kde je v súčasnej dobe konanie aj vedené a preto navrhovateľ označil návrh   za neopodstatnený. Zvýšené náklady za daného stavu, keď je konanie vedené na Okresnom súde Komárno, vznikajú práve na strane navrhovateľa, ktorý ale takýto návrh nepodal a vyjadril sa, že s návrhom na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II nesúhlasí a žiada, aby vec prejednal a rozhodol Okresný súd Komárno, na ktorom súde aj návrh podal.

Na uvedené skutočnosti prihliadol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednávaní návrhu, pričom tiež vychádzal zo stavu, že v predmetnej veci bol návrh podaný pred 3 rokmi   a bol doručený Okresnému súdu Komárno dňa 25.2.2011, spis v súčasnej dobe obsahuje 270 listov, vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor, účastníci súdu predložili svoje vyjadrenia vo veci a súd sa nepochybne dostatočne oboznámil so spisom   v takom rozsahu, aby mohol vo veci urýchlene konať a rozhodnúť a preto nie je v záujme hospodárnosti konania aby vec, ktorá za obdobie 3 rokov nie je rozhodnutá, začal prejednávať iný súd, ktorý sa tiež bude musieť s vecou dostatočne oboznámiť, aby mohol vo veci rozhodnúť.

Delegácia predmetnej veci nie je v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania, pričom splnenie a najmä preukázanie týchto podmienok pre vyhovenie návrhu predpokladá ustanovenie § 12 ods. 2 O.s.p. Nakoľko neboli splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky sa priklonil   k zachovaniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Komárno tak, ako bola určená navrhovateľom pri podaní návrhu a preto návrhu odporcu nevyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že prikázanie veci inému súdu   je výnimkou zo zásady, že vec má prejednať miestne príslušný súd a tak podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Preto ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p., hoci by pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, porušil by tým ústaivne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V neposlednom rade nadriadený súd berie v úvahu aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním veci inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhého účastníka konania. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súčasnom štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II. Nie je totiž ničím preukázané, že by Okresný súd Bratislava II prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Komárno. Akceptáciou takéhoto návrhu  

by aj došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona, upravujúcich miestnu príslušnosť súdov.

K uvedenému záveru dospela aj súdna prax, podľa ktorej problémy súvisiace   s prekonaním väčších vzdialeností, či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia   sa na súd, sú vo všeobecnosti skôr bežného charakteru a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom   na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle ust. § 12 ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Ndc 1/11).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

  JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová