7 Ndc 5/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO : X., v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   so   sídlom   v   Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Košice II   pod sp. zn.   39 C 161/2012, o prikázaní veci inému súdu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu Okresnému súdu Košice II na prikázanie veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 39 C 161/2012 niektorému z okresných súdov so sídlom v Bratislave n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II, na ktorom bol návrh na začatie konania v danej veci podaný,   na základe vlastného uváženia predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky   na prikázanie veci niektorému z okresných súdov so sídlom v Bratislave z dôvodu vhodnosti, odôvodňujúc to hospodárnosťou konania, pretože obaja účastníci konania majú sídlo v Bratislave.  

Žalobkyňa sa k návrhu súdu na prikázanie veci pripojila.

Žalovaná nesúhlasila s návrhom súdu na prikázanie veci inému súdu, pritom poukázala   na vysoký počet obdobných žalôb na celom území Slovenska, ich koncentrácia by neúmerne zaťažila súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave, čo by viedlo k zvýšeniu nákladov zo strany štátu a vyvolalo by to i riziko prieťahov, a   tak by nebol naplnený účel zrýchlenia konania. Napokon dokazovanie vykonávané pripojením exekučných spisov v týchto prípadoch by sa nezaobišlo bez ďalších nákladov spojených s   ich prepravou a súčasne by sa tým vytvorila možnosť spomalenia exekučných konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh na prikázanie veci inému súdu nie je dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.  

Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter, pretože takýto postup je súčasne výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov   na oboch procesných stranách. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci nie sú splnené podmienky   na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti. V návrhu na prikázanie veci okresný súd hospodárnosť konania v tejto veci vníma len z pohľadu sídla účastníkov konania, čím nesprávne zúžil pohľad na všetky ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na hospodárnosť a rýchlosť konania. Predovšetkým   nebol vzatý zreteľ na to, ako sa premietne spôsob vykonania dokazovania vo veci do nákladov súdu i do nákladov konania jeho účastníkov (teda v danom prípade aj štátu). Argumentácia   o hospodárnosti konania vo vzťahu k sídlu účastníkov nemusí zavážiť tam, kde nie je zabezpečená tiež primeraná rýchlosť konania. V tejto súvislosti sa javia byť opodstatnené obavy žalovanej (i jej nesúhlas s postúpením veci) pokiaľ poukazuje na množstvo obdobných sporov medzi tými istými účastníkmi na rôznych súdoch v Slovenskej republiky a riziká spojené s rýchlosťou týchto konaní (ale i súvisiacich exekučných konaní) ich koncentráciou na súd v sídle účastníkov konania. Návrh okresného súdu na prikázanie veci zo skúmaných hľadísk (rýchlosti a hospodárnosti konania) presvedčivo nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu prípadu z Okresného súdu Košice II na niektorý z navrhovaných súdov.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu na prikázanie veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov   3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013

  JUDr. Ladislav Górász, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová