UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne N. B., Y., H. XX, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti žalovaným 1/ G. O. C., Y., Y. XXXX/XXA, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 10, IČO: 35 892 994, 2/ N. D., L., L. ulica XXX/XD, o zaplatenie 182 000 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 57C/8/2023 s postúpením mu veci Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 33Up/228/2023, takto
rozhodol:
Nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 57C/8/2023 s postúpením mu veci Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 33Up/228/2023 j e d ô v o d n ý.
Na prejednanie sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. 57C/8/2023 je vecne a miestne príslušný Okresný súd Dunajská Streda.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor vedený na tomto súde pod sp. zn. 33Up/228/2023 Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu kauzálne príslušnému na jeho prejednanie podľa § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“).
2. Mestský súd Bratislava IV s postúpením nesúhlasil a predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súdu spoločne nadriadenému na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti [§ 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“)]. Mestský súd Bratislava IV uviedol, že v upomínacom konaní neboli splnené procesné podmienky na postúpenie predmetnej veci tunajšiemu súdu, vyplývajúce z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odpor podaní žalovanými nespĺňa požiadavku vecného odôvodnenia a súčasne vydaný platobný rozkaz nebol účinne doručený aj žalovanému 2/. Zdôraznil, že v odporežalovaných 1/ a 2/, doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica 30. marca 2023, boli uvádzané iba tvrdenia žalobkyne ohľadom údajného úmyselného konania žalovanej 1/ súvisiaceho so zmenou predloženej kúpnej zmluvy v časti uvedenia bankového účtu, ktoré sa podľa názoru žalovaných nezakladajú na pravde. Pričom zároveň popreli v plnom rozsahu žalobcom uplatnený peňažný nárok žalovanej a zdôraznili, že sú pripravení preukázať nepravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne v ďalšom konaní. Vzhľadom na uvedený obsah podaného odporu sa Okresný súd Bratislava IV preto stotožnil s právnym názorom žalobkyne prezentovaným vo vyjadrení k podanému odporu, z ktorého okrem iného vyplýva, že i podľa žalobkyne má odpor vykazovať vadu, ktorej procesným následkom má byť odmietnutie odporu žalovaných v zmysle § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní.
3. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
4. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
5. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
7. Podľa § 10 ods. 1, 3 a 4 zákona o upomínacom konaní, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní. Ak platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk len niektorým zo žalovaných, následky podľa odsekov 2 a 3 sa uplatnia len vo vzťahu k nim.
8. Podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
9. Podľa § 12 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný neoprávnenou osobou, oneskorene, elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2, bez vecného odôvodnenia.
10. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
11. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava IV a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava II s postúpením sporu nie je dôvodný.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale aj pri splnení podmienok uvedených v § 10 ods. 3, ako aj § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v texte § 43 ods. 2 CSP vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdupodľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.
13. Zákon o upomínacom konaní možnosť žalovanému brániť sa proti vydanému platobnému rozkazu upravil totožnou zákonnou úpravou ako v rámci Civilného sporového poriadku, a to podaním odporu. Zákonodarca ustanovil, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený (teda odpor podaný s odôvodnením vo veci samej). Z podaného odporu teda musí byť zjavná vecná neodôvodnenosť nároku žalobcu. Čo konkrétne má obsahovať vecne odôvodnený odpor, žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku ani zákona o upomínacom konaní neuvádza. Čo je to vecné odôvodnenie odporu vysvetľuje odborná právna literatúra tak, že „inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“ (Horváth, E., Andrášiová, A. Civilný sporový poriadok - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015 alebo Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022).
14. Zmyslom vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu je tak kvalifikovaná obrana žalovaného, ktorý má v odpore uviesť také relevantné skutočnosti a také dôkazné návrhy, aby na nich mohol súd založiť svoj procesný postup a stratégiu pri nariadenom pojednávaní. Ak z písomného prejavu žalovaného v odpore nie je možné takúto súčinnosť vyvodiť, iba vtedy ide o zjavný nedostatok obrany žalovaného. Ak ale z odporu vyplýva, že nárok, ktorý bol uplatnený žalobou žalovaný neuznáva, a ak v základných obrysoch opíše rozhodujúce skutočnosti, na ktorých stavia svoju obranu, aby súd mohol určiť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, odpor vecnú odôvodnenosť bezpochyby vykazuje. Opisom rozhodujúcich skutočností tak žalovaný reaguje na to, čo o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci tvrdil žalobca; obrana žalovaného spočíva v tom, že hoci pravdivosť niektorých tvrdení žalobcu môže potvrdzovať, svojimi konkrétnymi údajmi vyvracia pravdivosť iných tvrdení žalobcu, prípadne uvádza ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca netvrdil, na základe ktorých by spor mal vyznieť v prospech žalovaného. Svoju obranu proti nároku uplatnenému v žalobe žalovaný nemusí rozvádzať do všetkých podrobností a výslovne sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalobcu; postačí, ak postaví proti tvrdeniam žalobcu aspoň také svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, z ktorých vyplýva základ jeho obrany proti žalobe, teda ak uvedie prinajmenšom také skutočnosti, ktoré, ak budú tiež preukázané, môžu viesť k tomu, že bude (môže) mať v spore aspoň čiastočný úspech. Pri posudzovaní, či podmienky odôvodnenosti odporu sú, alebo nie sú splnené, je preto potrebné postupovať pri každom jednom podanom odpore veľmi individuálne. Pričom za vecne neodôvodnený možno považovať iba taký odpor, v ktorom žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce žalobcom tvrdený nárok a napríklad len konštatoval svoju zlú finančnú situáciu alebo uviedol, z akého dôvodu svoj dlh neuhradil, prípadne svoj dlh uznal a požiadal o plnenie v splátkach a podobne.
15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odpor proti vydanému platobnému rozkazu v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/228/2023 bol, vzhľadom na jeho úvodnú stranu (údaje o osobe, ktorá odpor podáva), ako aj predložené plnomocenstvo právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom konaní (na č. l. 49 spisu), podaný iba v mene žalovanej 1/. I keď obsah odôvodnenia je spôsobilý navodiť dojem, že v danej veci sa jedná o odpor oboch žalovaných, napriek tomu do súdneho spisu nebolo, aj po dodatočnej výzve na odstránenie nedostatkov už prv predloženej plnej moci (č. l. 62 spisu), doložené ďalšie plnomocenstvo na zastupovanie i žalovaného 2/. Zároveň z obsahu spisu tiež vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica sa v rámci upomínacieho konania opakovane pokúšal doručiť žalovanému 2/ vydaný platobný rozkaz spolu s prílohami do vlastných rúk podľa § 9 zákona o upomínacom konaní, avšak bezúspešne. Nakoľko žalobkyňa na výzvu súdu podala návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, je teda nepochybné, že vo vzťahu k žalovanému 2/ nastali účinky predpokladané v ustanovení § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní (viď č. l. 73, 77-79).
16. V súvislosti s namietanými obsahovými náležitosťami podaného odporu je potrebné poukázať, že v jeho odôvodnení žalovaná 1/ poprela dôvodnosť žalobou uplatneného peňažného nároku a súčasnespochybnila argumentáciu žalobkyne ohľadom údajného podvodného konania žalovanej 1/, na základe ktorého mal vzniknúť žalobkyňou uplatnený nárok a ktoré súviselo so zmenou údajov pred uzatvorením v konaní predloženej kúpnej zmluvy, a to v časti bankového účtu patriaceho žalovanému 2/, na ktorý mala byť následne kupujúcim vyplatená žalovaná kúpna cena za nehnuteľnosť. Žalovaná 1/ tiež zdôraznila, že i zo samotnej odpovede žalovaných na výzvu žalobkyne na vrátenie dlžnej sumy je zrejmé, že žalovaní neuznávajú akýkoľvek nárok voči žalobkyni, preto navrhla zrušiť vydaný platobný rozkaz a pokračovať v konaní na preukázanie nepravdivých tvrdení žalobkyne. Vychádzajúc z obsahu jej podania možno vyvodiť, že žalovaná 1/ namieta existenciu pohľadávky voči žalobkyni (čo do dôvodu a výšky). Takto naformulované odôvodnenie odporu je potrebné taktiež považovať za dostatočné, spĺňajúce zákonnú požiadavku vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu pre vyvolanie zákonných účinkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní (teda zrušenie vydaného platobného rozkazu ex lege), keďže aj obsahové posúdenie takého podania ako odporu proti platobnému rozkazu podľa najvyššieho súdu umožňuje stanoviť určitý okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania.
17. V odpore by mal tiež žalovaný označiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia dokazujú a prípadne pripojiť listiny, ktoré v odpore popisuje a svedčia v jeho prospech. V danom prípade žalovaná 1/ v podanom odpore poukázala na listinný dôkaz, ktorý súdu predložila už sama žalobkyňa a pripojila i ďalšie listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, pričom tu najvyšší súd upozorňuje, že aj keď na nedostatok vecného odôvodnenia súd dodatočne nevyzýva, opak je v prípade priloženia listín a označenia dôkazov. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazujeme na odborný komentár (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s.1106-1107), v ktorom sa uvádza, že „O všetkých, aj vyššie menovaných náležitostiach odporu musí byť žalovaný poučený, a to priamo v platobnom rozkaze. Ak je odpor žalovaného z tohto pohľadu neúplný, obdobne ako pri žalobe (§ 129 CSP) súd vyzve žalovaného, aby svoje podanie doplnil. V opačnom prípade, ak by sa ustanovenie Civilného sporového poriadku o odstraňovaní vád podania pri odpore vylúčilo, mohlo by dôjsť k zásadnému zásahu do rovnosti strán, keďže pri samotnej žalobe by súd dal žalobcovi návod, ako postupovať, aby súd mohol platobným rozkazom rozhodnúť, no voči žalovanému by postupoval rigorózne, bez poskytnutia možnosti nápravy jeho prostriedku obrany.“.
18. V zmysle § 14 ods. 3 prvej vety zákona o upomínacom konaní za predpokladu, že žalovaný podá odpor proti platobnému rozkazu a žalobca v zákonnej lehote podá návrh na pokračovanie v konaní, súd pre upomínacie konanie má povinnosť postúpiť vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a upovedomiť o tom žalobcu. Uvedené platí obdobne aj v prípade, že sa jednému zo žalovaných nepodarí doručiť vydaný platobný rozkaz do vlastných rúk podľa § 10 ods. 3, 4 zákona o upomínacom konaní. Súdom príslušným na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku v zmysle uvedených ustanovení sa rozumie ten súd, u ktorého je daná nielen miestna príslušnosť, ale aj príslušnosť vecná, kauzálna a funkčná. Okresný súd Banská Bystrica ako súd pre upomínacie konanie na základe § 14 ods. 3 (vo vzťahu k žalovanej 1/) a § 10 ods. 3 (vo vzťahu k žalovanému 2/) zákona o upomínacom konaní postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu, v územnom obvode ktorého mala mať žalovaná 1/ trvalý pobyt.
19. Základnou procesno-právnou zásadou založenia vecnej a miestnej príslušnosti je zásada „perpetuatio fori“ spočívajúca v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v citovanom § 36 ods. 2 CSP. Príslušnosť súdu sa teda určuje podľa okolností, ktoré sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. (výklad pojmu citovaný z rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 161/2008)
20. Mestský súd Bratislava IV namietal postúpenie mu veci upomínacím súdom, ktorý procesný postup bol vskutku rozporný so zákonom. Nestalo sa tak ale z dôvodu namietaným mestským súdom (zachovanie kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle § 2 zákona o upomínacom konaní), ale pre vecnú a miestnu príslušnosť prejednať spor Okresným súdom Dunajská Streda, práve ktorý súd sa v čase začatia konania (podania žaloby na súd) stal všeobecným súdom žalovaných - obajažalovaní mali v čase začatia konania trvalý pobyt v obci Hviezdoslavov, ktorá obec spadá do obvodu Okresného súdu Dunajská Streda. Preto ani zmena okolnosti rozhodujúcej pre určenie miestnej príslušnosti (premiestnenie trvalého pobytu žalovanej 1/ do obvodu iného súdu počas konania), vychádzajúc zo zásady perpetuatio fori nemohla ovplyvniť zmenu príslušnosti všeobecného súdu strany sporu určenej v čase začatia konania.
21. Najvyšší súd so zreteľom na vyššie uvedené potom konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu veci z Okresného súdu Banská Bystrica dôvodný je a na prejednanie sporu je vecne a miestne príslušný Okresný súd Dunajská Streda.
22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.