UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci manžela C. R., bytom D. XXX, R., zastúpeného JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 19, 903 01 Senec, proti manželke B.. G. R., bytom T. X/X, XXX XX Q. T., zastúpenej Mgr. Dávidom Orbánom, advokátom so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12 P 156/2019, v konaní o prikázanie veci inému súdu na konanie, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12 P 156/2019 Okresnému súdu Humenné n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) predložil podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh manželky (ďalej aj „navrhovateľky“) na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Humenné. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že od 26. júla 2019 spoločne s dvomi maloletými deťmi býva v obvode Okresného súdu Humenné a ak by vec prejednával Okresný súd Pezinok, musela by prekonávať značnú vzdialenosť (pravdepodobne aj s maloletými deťmi) a vynaložiť zvýšené výdavky v súvislosti so svojou účasťou na pojednávaní, pričom v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke.
2. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s návrhom manželky súhlasil.
3. Konanie o rozvode manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom sa od 1. júla 2016 spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“). Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. To platí i pre návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán vec prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Pezinok) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Humenné). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“).
5. Najvyšší súd prejednal (§ 39 ods. 3 CSP) návrh manželky na prikázanie veci Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12 P 156/2019 Okresnému súdu Humenné z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie postupu podľa § 39 ods. 2 CSP.
6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie (čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania).
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch sporových strán, pričom na pomery strany v spore, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
8. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal najvyšší súd na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide primárne o rozvod manželstva. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami CMP o osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 92 CMP, podľa ktorého na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Preto dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom. Najvyšší súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
9. V danom prípade navrhovateľka vhodnosť navrhovanej delegácie veci odôvodňuje s poukazom na jej súčasný pobyt spoločne s dvomi maloletými deťmi v obvode Okresného súdu Humenné. K tomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Samotná situácia bývania navrhovateľky podľa názoru najvyššieho súdu nie je spôsobilá významne ovplyvniť hospodárnosť ani rýchlosť konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Manželkou uvádzané dôvody možno eliminovať formou vykonania procesných úkonov dožiadaným súdom (§ 104 CSP), resp. zvolením si zástupcu, resp. advokáta v spore. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že strana sporu (jej zástupca) nemábydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.
10. Ďalšia skutočnosť, na ktorú poukazuje navrhovateľka, že Okresný súd Humenné už rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 P 299/2017 z 20. novembra 2017, ktorým bol maloletý K. R. zverený do osobnej starostlivosti matky, nemá vplyv na delegáciu veci na Okresný súd Humenné, nakoľko súd prvej inštancie bude opätovne rozhodovať o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom.
11. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; preto návrhu nevyhovel.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.