Najvyšší súd  

7 Ndc 18/2011

  Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. S. bývajúcej v M., proti odporcom 1/ M. B., bývajúcemu v Š. 2/ mal. L.Š., bývajúcej v M., o určenie otcovstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 47/2011, o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci

Okresnému súdu Košice – okolie, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu   Prešov sp. zn. 8 C 47/2011 Okresnému

súdu Košice – okolie   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom podaným na Okresnom súde Prešov, vedeným pod sp. zn. 8 C 47/2011, sa

navrhovateľka domáhala určenia, že odporca 1/ je otcom mal. L. Š. nar. X., ako aj úpravy

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súčasne navrhla prikázanie veci z dôvodu

vhodnosti Okresnému súdu Košice – okolie, v pôsobnosti ktorého má s mal. bydlisko. Návrh

odôvodnila finančnými pomermi a vzdialenosťou súdu od miesta jej trvalého bydliska.

Odporca v I. rade s prikázaním veci nesúhlasil; trval na tom, aby konanie prebiehalo

na Okresnom súde Prešov.

Podľa § 12 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) možno vec prikázať

inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní rozhoduje súd, ktorý je

najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Prešov) a súdu, ktorému

sa má vec prikázať (Okresnému súdu Košice – okolie). V tomto prípade je najbližšie spoločne

nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejedná a rozhoduje

súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákona stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie

vždy výnimočný (mimoriadny) charakter, pretože takýto postup je súčasne výnimkou

z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza

do úvahy   len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie

zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách,

pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich

zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Predpokladom

prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností,

ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci.

Skutočnosti, ktorými navrhovateľka odôvodnila vhodnosť ňou navrhovanej delegácie

veci, nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť.

Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov za

účelom dostavenia sa na súd vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Napokon je potrebné zohľadniť aj vyjadrenie odporcu 1/,

ktorý s navrhovanou delegáciou veci nesúhlasil. Prípadne   ťažkosti v súvislosti s účasťou

navrhovateľky na pojednávanie možno preklenúť prostredníctvom dožiadaného súdu (§ 39

O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom

prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p.; návrhu preto nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. septembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta