7Ndc/17/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. B., narodeného XX.XX.XXXX, J., E. XXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou DM LEGAL s.r.o., IČO: 50 578 120, Bratislava, Račianska 1579/88B, proti žalovanej C. B., narodenej XX. I. XXXX, J., J. XXXX/XX, o 6.875 eur, vydanie kľúčov a zaplatenie 471,80 Eur, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 36C/26/2024, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovanej na prikázanie sporu vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 36C/26/2024 Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava IV predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie o návrhu žalovanej na prikázanie veci Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Žalovaná svoj návrh, doručený Okresnému súdu Poprad dňa 03. septembra 2024, odôvodnila tým, že žalobca dlhodobo žije v zahraničí a na adrese R. sa vôbec nezdržiava a ide len o korešpondenčnú adresu. Rovnako uviedla, že jej adresa J. Bratislava, je bezpredmetná, keďže trvalo a reálne žije na adrese D.. Dôvodila tiež tým, že nehnuteľnosť, o ktorú v danom spore ide, sa nachádza v obci D. v okrese Kežmarok a teda na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Okresný súd Poprad. Žalovaná v návrhu zároveň poukázala na svoj vysoký vek a komplikované cestovanie a to vzhľadom na vzdialenosť medzi Bratislavou a D.. Návrh žalovanej postúpil Okresný súd Poprad Mestskému súdu Bratislava IV dňa 12. septembra 2024.

2. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04. septembra 2025 uviedol, že s návrhom nesúhlasí a tiež, že príslušnosť súdu na prejednanie veci je ustanovená zákonom a viaže sa na trvalé bydlisko žalovaného. Dodal, že príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania a uviedol, že žalovaná mala v čase podania žaloby trvalé bydlisko na adrese J. Bratislava a má ho na danej adrese doposiaľ. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že nehnuteľnosť, oktorú v danom spore ide, sa nachádza v obci D., okres Kežmarok a preto je miestne príslušným súdom na prejednanie veci Okresný súd Poprad, žalobca uviedol, že tento názor je mylný keďže podanou žalobou sa nedomáha zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, čo by zakladalo miestu príslušnosť Okresného súdu Poprad.

3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Mestský súd Bratislava IV) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresný súd Poprad). V tomto prípade je spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť tohto inštitútu.

5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Svoj význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pritom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

6. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje okolnosť odôvodňujúca prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je (nemôže byť) skutočnosť, že je žalovaná vyššieho veku a ani žalovanou tvrdený komplikovaný charakter verejnej dopravy do miesta miestne príslušného súdu. Okolnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné, nezriedka sa vyskytujúce (pozri sp. zn. 6Ndc/11/2024).

7. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu oprávneného na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť sama strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd.

8. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci zákonné podmienky prikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP neboli splnené a návrhu žalovanej preto nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.