7Ndc/17/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Q. bývajúcej v W., proti žalovanému T., bývajúcemu v W., o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému Q., narodenému XX. decembra XXXX, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 34 P 315/2012, o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobkyne na prikázanie veci n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín (na ktorom bol podaný návrh na začatie konania o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému) na návrh žalobkyne predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o prikázaní veci niektorému z okresných súdov so sídlom v Košiciach z dôvodu vhodnosti, pretože žalobkyňa s dieťaťom býva v Košiciach, mohla by sa ľahšie dostaviť na súd a súčasne by to bolo pre ňu aj finančne efektívnejšie.

Žalovaný sa k návrhu žalobkyne na prikázanie veci nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh na prikázanie veci inému súdu nie je dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný (mimoriadny) charakter, pretože takýto postup je súčasne výnimkou z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci nie sú splnené podmienky na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti. V návrhu na prikázanie veci žalobkyňa hospodárnosť konania v tejto veci vníma len z pohľadu bydliska účastníkov konania, čím nesprávne zúžila pohľad na všetky ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na hospodárnosť a rýchlosť konania. Predovšetkým nebol vzatý zreteľ na všetky ďalšie aspekty prejednávanej veci (napríklad, ako sa premietne spôsob vykonania dokazovania vo veci do nákladov súdu i do nákladov konania jeho účastníkov). Argumentácia o hospodárnosti konania vo vzťahu k bydlisku účastníkov nemusí zavážiť tam, kde nie je zabezpečená tiež primeraná rýchlosť konania. Napokon účastníci môžu svoje bydlisko v priebehu konania meniť. Sama žalobkyňa od podania žaloby niekoľkokrát zmenila svoj faktický pobyt. Najprv uviedla, že býva v W., neskôr bývala v C. a naposledy uvádza ako miesto svojho prechodného pobytu v W.. Zo šetrenia vykonaného políciou vyplýva, že žalovaný nebol zastihnutý v mieste svojho trvalého pobytu v W., teda nemožno vylúčiť ani to, že faktický pobyt žalovaného sa nezhoduje s jeho trvalým pobytom. Pobyt účastníkov konania za takejto situácie nenasvedčuje jednoznačnej argumentácii, ktorá by mala eliminovať riziká spojené s neprimeranou rýchlosťou tohto konania. Návrh žalobkyne na prikázanie veci zo skúmaných hľadísk (rýchlosti a hospodárnosti konania) presvedčivo nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu prípadu z Okresného súdu Trenčín na niektorý zo súdov, ktoré majú svoje sídlo v Košiciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu na prikázanie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.