UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. V. C., bytom v T., B. 5, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 5, IČO: 36 857 726, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Matulník, zastúpeného tiež JUDr. Martinom Hudákom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Hálkova 32, proti žalovanému prof. JUDr. I. C., PhD., bytom v T., X. XX, prechodne bytom v J., O. K. X, doručovacia adresa: D. O. D. O., so sídlom v J., Y. L. X, o ochranu osobnosti a iné, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/6/2021, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu Okresnému súdu Trnava alebo Okresnému súdu Nitra, takto
rozhodol:
Návrhu žalovaného na prikázanie sporu vedenému na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/6/2021 Okresnému súdu Trnava alebo Okresnému súdu Nitra n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I predložil podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalovaného na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Trnava alebo Okresnému súdu Nitra. Žalovaný na odôvodnenie návrhu uviedol, že žalovaný aj žalobca bývajú a pracujú v Bratislave; z podania žalovaného vyplýva, že navrhuje vypočutie svedkov, z ktorých až na jedného všetci majú bydlisko v Bratislave, resp. ak ide o svedkov, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby, ich eskortovanie do Košíc by vyžadovalo veľké náklady. Dodal, že sporový súd musí vykonať dokazovanie prepisom P. 2 (v časti, v ktorej C. I. a C. T. si vymieňajú informácie o ovplyvňovaní senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), pričom zadováženie takého dôkazného prostriedku vyžaduje spoluprácu s Národnou kriminálnou agentúrou v Bratislave. V konaní navyše podľa žalovaného nemožno vylúčiť aj iné vecné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, ich navrhnutie však závisí od výsledkov dokazovania. Žalovaný uviedol, že navrhuje prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu v Trnave alebo Okresnému súdu v Nitre z dôvodu, že sudkyne a sudcovia okresnýchsúdov v Bratislave hromadne vyslovili žalovanému nedôveru ako predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky spôsobom, ktorý potvrdzuje ich negatívny vzťah k žalovanému. Tento negatívny vzťah by mohol komplikovať otázku nestrannosti zákonného sudcu a mohol by viesť možno aj k opakovaným námietkam zaujatosti.
2. Žalobca vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s návrhom žalovaného nesúhlasil a navrhol návrh žalovaného zamietnuť.
3. Podľa § 39 ods. 2 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán vec prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Košice I) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Trnava alebo Okresnému súdu Nitra). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd").
4. Najvyšší súd prejednal (§ 39 ods. 3 CSP) návrh žalovaného na prikázanie veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/6/2021 Okresnému súdu Trnava, event. Okresnému súdu Nitra z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie postupu podľa § 39 ods. 2 CSP. 5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie (čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania).
6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch sporových strán, pričom na pomery strany v spore, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
7. V posudzovanom prípade žalovaný odôvodňoval vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu tvrdením, že on, ako aj žalobca bývajú a pracujú v Bratislave, žalovaným navrhovaní svedkovia, z ktorých až na jedného všetci majú bydlisko v Bratislave, resp. ak ide o svedkov, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby, ich eskortovanie do Košíc by vyžadovalo veľké náklady. Zároveň poukázal na to, že vykonávanie dôkazov bude prebiehať v Bratislave. Tieto dôvody vzhľadom na charakter daného sporu podľa názoru najvyššieho súdu nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. K tomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo.
8. Prikázanie sporu Okresnému súdu Trnava alebo Okresnému súdu Nitra neprinesie oproti prejednaniu sporu Okresným súdom Košice I výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu, či urýchleniu konania. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa súdneho procesu, či problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd bez ďalšieho a za každým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd tiež môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Navyše, žalobca v danom prípade vyslovil nesúhlas s návrhom žalovaného na prikázanie sporu. Pokiaľ žalovaný požaduje prikázanie na iný súd ako okresný súd v Bratislave, najvyšší súd dodáva, že toto tvrdenie nie je odôvodnené. Ak by mal žalovaný pochybnosti o nezaujatosti sudcov Okresného súdu Košice I, mal podať námietku zaujatosti.
9. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovaného nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.