UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 9, T., proti žalovaným: 1/ C. J., bytom D. - H., T., 2/ P. J., bytom D. - H., T., právne zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, so sídlom Čajakova 5, Košice, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/7/2022, o návrhu žalovaného 2/ na prikázanie veci, takto
rozhodol:
Návrhu žalovaného 2/ na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/7/2022 inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I predložil dňa 19. októbra 2022 spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovaného 2/ na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP“). Žalovaný 2/ návrh odôvodnil tým, že žalobca má kamarátske a rodinné vzťahy so sudcami v okrese Košice a žalovaný 2/ má pochybnosti, že vec bude nezaujato rozhodnutá, bez zásahov zaujatých osôb a ovplyvnenia sudcov, preto navrhol prikázať spor inému súdu mimo územia Košíc.
2. K podanému návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti sa žalobca vyjadril podaním zo 24. mája 2022. Uviedol, že nesúhlasí s prikázaním veci z dôvodu vhodnosti, keďže argumentácia žalovaného 2/ v tomto smere je nenáležitá, nepredložená a nepravdivá, pričom nemôže za žiadnych okolností predstavovať podklad na tak závažný zásah akým je zmena zákonného sudcu.
3. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na prejednanie návrhu na prikázanie sporu inému súdu (§ 39 ods. 3 CSP), ako súd najbližšie spoločne nadriadený prejednávajúcemu súdu (Okresný súd Košice I) a súdu, ktorému by mal byť spor podľa návrhu žalobcov prikázaný (Okresný súd mimo územia Košíc), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 438 ods. 1 a § 177 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
4. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi čl. 48 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, ktorá trvá až do jeho skončenia (zásada perpetuatio fori, § 36 CSP). Účelom tohto inštitútu súdu je predovšetkým zabezpečiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci, ak tak môže urobiť iný ako príslušný súd. Pri úvahe súdu o tom, či má vec delegovať, má rozhodujúci význam celkový výnimočný charakter okolností, pre ktoré sa zmena príslušnosti súdu navrhuje. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, finančnú, či sociálnu. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán v spore, pričom dôvody uvádzané stranou, ktorá návrh predkladá možno zohľadniť len vtedy, ak to nebude mať negatívny dopad na protistranu, resp. ostatných účastníkov v spore.
6. V danom prípade žalovaný 2/ odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie tým, že žalobca má kamarátske a rodinné vzťahy so sudcami v okrese Košice. Uvedený dôvod však nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Tento právny inštitút neslúži na nahrádzanie námietky zaujatosti, ako sa mylne domnieva žalovaný 2/. Navrhované prikázanie sporu sa nejaví byť výhodné ani pre žalobcu, ktorý s ním nevyslovil potrebný súhlas. Najvyšší súd naviac konštatuje, že predmetný návrh žalovaného 2/ úplne nespĺňa zákonné ustanovenia spomenuté vyššie, navyše je mätúci, nakoľko v návrhu žalobca spomína inštitút prikázania veci inému súdu, no zároveň namieta zaujatosť sudcov celého súdu, resp. súdneho obvodu.
7. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nemožno predpokladať, že miestne nepríslušný súd zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu. V danom prípade teda nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.