7Ndc/12/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M. M., K., A. XXX/XX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, Bratislava, Šustekova 51, IČO: 50708953 proti žalovanej Q. O. - Z., miesto podnikania: L., Z. XXXX/XX, IČO: 53972988, doručovacia adresa: K., o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/23/2025, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/23/2025 Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/23/2025 žalobca podaním z 21. mája 2025 navrhol prikázať spor Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že nakoľko žalobca, jeho právny zástupca, žalovaná a pravdepodobne aj svedok majú pobyt, resp. sa zdržiavajú na území mesta Bratislavy, žalobca podľa § 39 ods. 2 CSP navrhuje spor postúpiť inému súdu z dôvodu vhodnosti. Podaním zo dňa 4. júna 2025 konkretizoval návrh na prikázanie veci Mestskému súdu Bratislava IV.

2. Žalovaná sa k návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu nevyjadrila.

3. Podľa § 39 ods. 2 a ods. 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. V danej veci je Okresnému súdu Lučenec a Mestskému súdu Bratislava IV spoločne nadriadeným (jediným) súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zozákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečiť hospodárnosť civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu a mať na zreteli výnimočnosť tohto inštitútu.

5. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti, a to z toho dôvodu, že žalobca, jeho právny zástupca, žalovaná a pravdepodobne aj svedok majú pobyt alebo sa zdržiavajú na území mesta Bratislavy. Najvyšší súd pri rozhodovaní o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 CSP považuje problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností cestou strán sporu, či iných osôb zúčastňujúcich sa pojednávaní, na vecne a miestne príslušný súd a s tým spojené výdavky vo všeobecnosti skôr za bežné, ktoré samy osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Berie pritom do úvahy i ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Procesným úkonom je každý úkon súdu, ktorý vykonáva v rámci civilného súdneho konania. Dožiadanie pri vykonávaní procesných úkonov je ale tiež výnimočným inštitútom, ktorý musí byť odôvodnený osobitnými okolnosťami uvedenými v tomto ustanovení. Návrhom strany (účastníka konania), aby súd požiadal iný súd o vykonanie úkonu vo veci nie je viazaný a posúdi ho s ohľadom na konkrétne osobitosti daného sporu. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).

6. Najvyšší súd stabilne zastáva názor, že miesto pobytu, resp. sídlo niektorej zo strán sporu, ani problémy (zdravotné, sociálne, finančné) súvisiace s jej účasťou na súdnom pojednávaní na vecne a miestne príslušnom súde samy osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Žalobcu v spore zastupuje právny zástupca, ktorý je oprávnený vykonať všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali premisu o hospodárnejšom alebo efektívnejšom prerokovaní veci Mestským súdom Bratislava IV.

7. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 CSP a návrhu žalobcu nevyhovel.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.