7Ndc/12/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. F. Y., S., F. F. XXX/XX, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, Trenčín, Kukučínova 483/35 proti žalovanému F. E., W., C. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/76/2022, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovaného na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/76/2022 Okresnému súdu Trnava z dôvodu vhodnosti n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C/76/2022 žalovaný podaním zo dňa 08. novembra 2023 navrhol, aby bola právna vec prikázaná na rozhodnutie Okresnému súdu Trnava a Krajskému súdu v Trnave z dôvodu jeho veku a zdravotného stavu.

2. Žalobca s návrhom na prikázanie veci inému súdu nesúhlasil a uviedol, že je žalovaný chronický sťažovateľ, ktorý v súdnych konaniach podáva rozsiahle vyjadrenia obsahujúce množstvo jeho ničím nepodložených tvrdení. Podľa žalobcu z návrhu žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhuje, aby bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Trnava alebo Krajskému súdu v Trnave, keď jeho bydliskom je Bratislava a dôvodom na prikázanie veci má byť jeho vek a zdravotný stav.

3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresný súd Trenčín) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresný súd Trnava). V tomto prípade je spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť tohto inštitútu.

5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Svoj význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pritom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

6. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje okolnosť odôvodňujúca prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je (nemôže byť) skutočnosť, že je žalovaný vyššieho veku a so zdravotnými problémami. Okolnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné, nezriedka sa vyskytujúce (pozri 6Ndc/11/2024).

7. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu oprávneného na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd.

8. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci zákonné podmienky prikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP neboli splnené a návrhu žalovaného preto nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.