Najvyšší súd Slovenskej republiky
7 Ndc 1/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bytom N., zastúpený JUDr. A., advokátkou, so sídlom v N.N., proti odporcovi Ž., B., o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 21 Cpr 4/2013, o návrhu odporcu na prikázanie veci Okresnému súdu
Nové Mesto nad Váhom z dôvodu vhodnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21 Cpr 4/2013
Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky návrh odporcu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p. z dôvodu
vhodnosti. Odporca ako dôvod na delegáciu veci v návrhu uviedol, že žiada prikázať vec
príslušnému súdu v mieste bydliska navrhovateľa z dôvodu hospodárnosti konania.
Navrhovateľ má miesto výkonu práce, pracovisko v N., ktoré mesto je zároveň aj sídlom
Okresného súdu. Odporca bude žiadať súd o výsluch svedkov, najmä ďalších zamestnancov
odporcu, ktorí pracovali rovnako ako navrhovateľ v N.. Účasť týchto zamestnancov na
pojednávaní, ako aj čas strávený cestou na konanie bude potrebné z hľadiska mzdových
nárokov považovať za výkon práce pre zamestnávateľa a bude im za to patriť mzda spolu so
všetkými benefitmi spojenými s výkonom práce nadčas. Tieto náklady spojené s prácou
nadčas by zamestnávateľovi nevznikli, ak by sa konanie uskutočnilo na Okresnom súde v N..
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na príslušnosti Okresného súdu
Bratislava II. Uviedol, že v súčasnej fáze konania vzhľadom na listinné dôkazy, ktoré
sú obsahom spisu, nepovažuje za potrebné svedkov vypočúvať. Pre zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti konania sa nevyžaduje prikázanie veci na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. vec možno prikázať inému súdu toho istého
stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Postup podľa § 12 ods. 2 O. s. p. je výnimkou zo zásady, že konanie sa uskutočňuje
na tom súde, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonných kritérií, a teda výnimkou z ústavou
garantovanej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť
súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ ide o dôvody
vhodnosti opodstatňujúce prikázanie veci inému súdu, tieto môžu mať rôznu povahu,
a to v závislosti na predmete konania, postavení účastníkov a iných okolnostiach.
Predpokladom prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p.
je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie
veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý
má vec prejednať, je zásadou základnou, a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou
z tejto zásady, ktorú je nutné – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Pokiaľ súd prikáže vec
inému súdu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby pre takéto rozhodnutie boli
splnené podmienky, poruší tým ústavne zaručené právo zakotvené v čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
a príslušnosť sudcu stanoví zákon.
Dôvody vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p. môžu byť rôzne v závislosti od predmetu
konania, postavenia účastníkov a iných okolnostiach. Pôjde však, ako bolo uvedené vyššie,
predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom
bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému
súdu by však malo prichádzať iba výnimočne a len zo závažných dôvodov, kedy dôvody
odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia byť natoľko významné,
aby dostatočne odôvodňovali prielom do vyššie citovaného ústavného princípu. Zákon pritom
výslovne zakotvuje právo účastníkov vyjadriť sa k dôvodom delegácie i k súdu, ktorému
má byť vec delegovaná, aby vhodnosť takého postupu mohla byť zvážená aj z hľadiska
ich pomerov.
Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ
predovšetkým to, že v danom prípade ide o konanie o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a nároky s ním spojené. Miestna príslušnosť v tejto veci
sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 85 ods. 2 O. s. p.).
Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania
i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý
delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad
na ostatných účastníkov konania, alebo na konanie ako také.
Dôvody uvedené účastníkom konania nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej
výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Prikázanie veci Okresnému súdu Nové
Mesto nad Váhom neprinesie oproti prejednaniu veci Okresným súdom Bratislava II výrazné
zjednodušenie prístupu k súdu pre účastníkov, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu
či urýchleniu konania.
V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval návrh odporcu
na prikázanie veci a ním uvádzané dôvody za akceptovateľné a v súlade s podmienkami
na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súčasnom
štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu
Nové Mesto nad Váhom. Nie je totiž dostatočne preukázané, že by Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Bratislava II, ktorý
vo veci koná. Ustanovenie § 122 ods. 2 O. s. p. totiž umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva
dožiadať iný súd, v obvode ktorého sa svedkovia zdržujú, o vykonanie dôkazu,
a to aj výsluchom účastníkov konania (§ 125 O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová