Najvyšší súd Slovenskej republiky

7 Ndc 1/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bytom N., zastúpený JUDr. A., advokátkou, so sídlom v N.N., proti odporcovi Ž., B., o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. 21 Cpr 4/2013, o návrhu odporcu na prikázanie veci Okresnému súdu  

Nové Mesto nad Váhom z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21 Cpr 4/2013

Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky návrh odporcu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p. z dôvodu

vhodnosti. Odporca ako dôvod na delegáciu veci v návrhu uviedol, že žiada prikázať vec

príslušnému súdu v mieste bydliska navrhovateľa z dôvodu hospodárnosti konania.

Navrhovateľ má miesto výkonu práce, pracovisko v N., ktoré mesto   je zároveň aj sídlom

Okresného súdu. Odporca bude žiadať súd o výsluch svedkov, najmä ďalších zamestnancov

odporcu, ktorí pracovali rovnako ako navrhovateľ v N.. Účasť týchto zamestnancov na

pojednávaní, ako aj čas strávený cestou na konanie bude potrebné z hľadiska mzdových

nárokov považovať za výkon práce pre zamestnávateľa a bude im za to patriť mzda spolu so

všetkými benefitmi spojenými s výkonom práce nadčas. Tieto náklady spojené s prácou

nadčas by zamestnávateľovi nevznikli, ak by sa konanie uskutočnilo na Okresnom súde v N..

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na príslušnosti Okresného súdu

Bratislava II. Uviedol, že v súčasnej fáze konania vzhľadom na listinné dôkazy, ktoré  

sú obsahom spisu, nepovažuje za potrebné svedkov vypočúvať. Pre zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti konania sa nevyžaduje prikázanie veci na prejednanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. vec možno prikázať inému súdu toho istého

stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Postup podľa § 12 ods. 2 O. s. p. je výnimkou zo zásady, že konanie sa uskutočňuje

na tom súde, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonných kritérií, a teda výnimkou z ústavou

garantovanej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť

súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ ide o dôvody

vhodnosti opodstatňujúce prikázanie veci inému súdu, tieto môžu mať rôznu povahu,  

a to v závislosti na predmete konania, postavení účastníkov a iných okolnostiach.

Predpokladom prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p.  

je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie

veci. Pritom je však potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý

má vec prejednať, je zásadou základnou, a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou  

z tejto zásady, ktorú je nutné – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Pokiaľ súd prikáže vec

inému súdu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby pre takéto rozhodnutie boli

splnené podmienky, poruší tým ústavne zaručené právo zakotvené v čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

a príslušnosť sudcu stanoví zákon.

Dôvody vhodnosti podľa § 12 ods. 2 O. s. p. môžu byť rôzne v závislosti od predmetu

konania, postavenia účastníkov a iných okolnostiach. Pôjde však, ako bolo uvedené vyššie,

predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom

bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému

súdu by však malo prichádzať iba výnimočne a len zo závažných dôvodov, kedy dôvody

odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia byť natoľko významné,  

aby dostatočne odôvodňovali prielom do vyššie citovaného ústavného princípu. Zákon pritom

výslovne zakotvuje právo účastníkov vyjadriť sa k dôvodom delegácie i k súdu, ktorému  

má byť vec delegovaná, aby vhodnosť takého postupu mohla byť zvážená aj z hľadiska  

ich pomerov.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ

predovšetkým to, že v danom prípade ide o konanie o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a nároky s ním spojené. Miestna príslušnosť v tejto veci  

sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 85 ods. 2 O. s. p.).

Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania  

i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý

delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad  

na ostatných účastníkov konania, alebo na konanie ako také.

Dôvody uvedené účastníkom konania nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej

výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Prikázanie veci Okresnému súdu Nové

Mesto nad Váhom neprinesie oproti prejednaniu veci Okresným súdom Bratislava II výrazné

zjednodušenie prístupu k súdu pre účastníkov, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu

či urýchleniu konania.

V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval návrh odporcu

na prikázanie veci a ním uvádzané dôvody za akceptovateľné a v súlade s podmienkami

na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súčasnom

štádiu konania tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu

Nové Mesto nad Váhom. Nie je totiž dostatočne preukázané, že by Okresný súd Nové Mesto

nad Váhom prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Bratislava II, ktorý  

vo veci koná. Ustanovenie § 122 ods. 2 O. s. p. totiž umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva

dožiadať iný súd, v obvode ktorého sa svedkovia zdržujú, o vykonanie dôkazu,  

a to aj výsluchom účastníkov konania (§ 125 O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2014

  JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová