7 Nc 65/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., bývajúceho v B. zastúpeného Mgr R., advokátom v S., proti odporkyni: A., bývajúcej vo Z. o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 19/2008,

o vylúčení sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15 Co 180/2011 takto

r o z h o d o l :

Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. n i e j e v y l ú č e n ý  

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

15 Co 180/2011.

O d ô v o d n e n i e  

V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn  

15 Co 180/2011 vzniesla odporkyňa námietku zaujatosti voči predsedovi senátu  

15 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici (ktorému vec pripadla na rozhodnutie),  

JUDr. J., pre jeho vzťah k právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. R.. Uviedla, že podľa „

nepotvrdených informácií“, ktoré sú jej dostupné, majú   JUDr. J. a Mgr. R. nadštandardné

vzťahy založené spoločnými záujmami, čo má za následok ich časté stretnutia mimo

Krajského súdu v Banskej Bystrici.  

  Zo spisu bolo zistené, že odporkyňa podala námietku zaujatosti s totožným slovným

vyjadrením a z rovnakých dôvodov aj voči členovi senátu 15 Co - Mgr. J.   ( č.l. 149 ),

o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. septembra 2011 sp. zn.

7 Nc 50/2011 tak, že ho z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15 Co 180/2011 nevylúčil.

Namietaný sudca sa k námietke vyjadril tak, že sa vo veci necíti byť zaujatý. Odporkyňa

ani po jeho výzve ( zo 6.10.2010 ) nekonkretizovala dôvod námietky a neuviedla žiadne

konkrétne skutočnosti, kedy sa mal vedome s právnym zástupcom navrhovateľa stretnúť,

osobne ho nepozná. Preto nemá žiaden pomer k veci, k účastníkom ani ich právnym

zástupcom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici   (§ 16 ods. l OSP) posudzoval opodstatnenosť tvrdení odporkyne o zaujatosti sudcu

odvolacieho súdu   (§ 15a ods. 1 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z   § 14 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide

vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca

má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 16 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 14 O.s.p.

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcov stanoví zákon ( čl. 38 ods. l Listiny

základných práv a slobôd). Tak ako zákon túto príslušnosť stanovil, je zásadne daná, a preto

možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo

skutočne závažných dôvodov, ktoré mu reálne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo.

  Pokiaľ však ide o sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J., v jeho prípade

nebola zistená žiadna z okolností, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Sám sa vyjadril tak, že k prejednávanej veci,

k účastníkom konania a k ich zástupcom nemá žiadny vzťah. Nakoľko zo spisu nevyplývajú

žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali správnosť jeho

vyjadrenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dôvody pre   ktoré by ho

bolo možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania tejto veci nie sú dané.

Len samotná skutočnosť, že účastníka konania zastupuje v konaní advokát, ktorého sudca

pozná z profesionálneho hľadiska, nesvedčí ešte sama o sebe o tom, že sudca má k advokátovi

pomer, so zreteľom na ktorý je bez ďalšieho vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

(§ 14 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní námietky zaujatosti

vznesenej proti menovanému sudcovi vzal na zreteľ, že vzťahy medzi sudcami a advokátmi

vo všeobecnosti vykazujú znaky profesionality, vecnosti a neosobnosti. Až v prípade, že by

určitý vzťah sudcu k advokátovi prekročil prípustné medze a stratil by uvedené rysy,

prichádzalo by do úvahy vylúčenie sudcu. Skutočnosť, že v tom – ktorom konaní boli tieto

hranice prekročené, musí preukázať účastník konania, ktorý namieta zaujatosť sudcu.

V danom prípade odporkyňa vyvodzovala zaujatosť zákonného sudcu bez toho, aby

preukázala, že v prejednávanej veci jeho vzťah k Mgr. R. prekročil prípustné medze vzťahu

sudcu a advokáta a že sa dostal do štádia, v ktorom (už) možno mať (objektívne) pochybnosti

o jeho nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca

je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je

povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.

385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a

povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade u sudcu

uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne také

skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali správnosť predmetného vyjadrenia,

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade vo výroku menovaného

sudcu nie sú dané zákonné dôvody pre   ktoré by ho bolo možné vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

  Zároveň pri rozhodovaní najvyšší súd prihliadol aj na rovnaké okolnosti a povahu dôvodov

uvedených odporkyňou v predchádzajúcej námietke voči inému členovi zákonného senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť

považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., preto nevyhovel vznesenej námietke

zaujatosti a rozhodol tak, že vo výroku tohto uznesenia uvedený sudca Krajského súdu

v Banskej Bystrici nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta