UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W.. B. G., narodeného XX. I. XXXX, T., Š. XX, proti žalovanému I.. C. M., sudcovi Krajského súdu v Košiciach, o ochranu osobnosti, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K3-16C/130/2021, o vylúčení sudcu Krajského súdu v Košiciach z prejednania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Co/148/2023, takto
rozhodol:
D. Krajského súdu v Košiciach JUDr. Peter Tutko nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na tomto súde pod sp. zn. 3Co/148/2023 (spor vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K3-16C/130/2021).
Odôvodnenie
1. V spore vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Co/148/2023 žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petrovi Tutkovi z dôvodu, že sudca má nepriateľský pomer k jeho osobe, pre osobné záujmy, ktoré sú spriaznené so záujmami žalovaného a organizovanou zločineckou skupinou okolo jeho blízkej priateľky JUDr. O.. Ď., rod. J.. Žalobca zároveň vzniesol námietku zaujatosti aj voči sudcovi JUDr. Ľubošovi Kunayovi, nakoľko je blízkym priateľom so žalovaným.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach [§ 54 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], ktorému bola námietka zaujatosti predložená 16. augusta 2024, posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petra Tutka. Predmetná vec bola dňa 28. septembra 2023 pridelená na rozhodnutie senátu 3Co Krajského súdu v Košiciach (potvrdenie na č. l. 344 spisu), ktorý je podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2024 zložený zo sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya, JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej.
3. Sudca JUDr. Ľuboš Kunay dňa 29. septembra 2023 doručil predsedníčke Krajského súdu v Košiciach oznámenie zaujatosti, keďže žalovaný je jeho dlhoročným kolegom, s ktorým si vytvoril priateľskývzťah. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1SprV/742/2023 z 29. septembra 2023 vylúčil JUDr. Ľuboša Kunaya z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/148/2023. Následne sa JUDr. Peter Tutko k námietke zaujatosti vznesenej žalobcom vyjadril, že vo veci sa necíti byť zaujatý a k sporu, stranám a ich zástupcom nemá žiadny pomer. Zároveň uviedol, že tvrdenie o jeho blízkom vzťahu s rodinou Burdových nie je pravdivé, nakoľko sa s touto rodinou vôbec nekontaktuje a ani v minulosti s nimi nemal blízky vzťah.
4. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
5. Účelom právnej úpravy vyjadrenej v citovanom § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu (účastníkom), k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu/sudcov z prejednávania a rozhodovania sporu (veci) považované za právne relevantné. Je nimi existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého by bol daný konkrétny záujem sudcu na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu (účastníkov konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.
6. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), k ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
7. Pri posudzovaní skutočnosti uvádzanej žalobcom v námietke zaujatosti vychádzal najvyšší súd jednak zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu, ako aj z toho, že výnimky z takejto prezumpcie stanovuje iba zákon.
8. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP) alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami CSP, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
9. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžadujejudikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (pozri tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
10. Aj Ústava Slovenskej republiky deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom; označuje jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako jeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, jeho vedenia a kolektívu. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
11. Z § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
12. V danom prípade žalobca námietku zaujatosti sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petra Tutka odôvodňuje tým, že sudca má nepriateľský pomer k osobe žalobcu, pre osobné záujmy, ktoré sú spriaznené so záujmami žalovaného a organizovanou zločineckou skupinou okolo jeho blízkej priateľky JUDr. O.. Ď., rod. J..
13. Z vyjadrenia zákonného sudcu senátu 3Co Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petra Tutka vyplýva, že sudca sa subjektívne necíti byť zaujatý. Uviedol, že je bez takého pomeru k veci, k stranám alebo ich zástupcom, pre ktorý by mohli byť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zároveň uviedol, že tvrdenie o jeho blízkom vzťahu s rodinou J. nie je pravdivé, nakoľko sa s touto rodinou vôbec nekontaktuje a ani v minulosti s nimi nemal blízky vzťah.
14. Najvyšší súd konštatuje, že obsah námietky zaujatosti žalobcu, ani stanovisko sudcu JUDr. Petra Tutka - v senáte 3Co Krajského súdu v Košiciach k tejto námietke nepreukazujú existenciu takého vzťahu alebo konkrétnej skutočnosti (nestačí len okolnosť všeobecná), pre ktorú by bolo možné mať pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu k sporu, k stranám sporu alebo k ich zástupcom.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonom vyžadované predpoklady vyplývajúce z § 49 ods. 1 CSP na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petra Tutka z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Námietku zaujatosti uplatnenú žalobcom voči sudcovi uvedenému vo výroku tohto uznesenia považoval preto najvyšší súd za nedôvodnú. Najvyšší súd nad rámec uvádza, že nerozhodol ani o vylúčení sudcuKrajského súdu v Košiciach JUDr. Ľuboša Kunaya, keďže mal za to, že o jeho vylúčení už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1SprV/742/2023 z 29.09.2023 na základe jeho oznámenia o vylúčení.
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.