UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T.. I.. L. K.B. C..L.., bytom Z. M. XXX/XX, XXX XX M., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej L.. L. Q., bytom D. XXXX/XX, XXX XX S. L., zastúpenej JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/57/2016, o vylúčení predsedníčky senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej z prejednávania a rozhodovania v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6 Co 123/2018, takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. Marta Polyáková a členky senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcová a JUDr. Ingrid Doležajová n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6 Co 123/2018 (vec Okresného súdu Nitra sp. zn. 25 C 57/2016).
Odôvodnenie
1. JUDr. Marta Polyáková ako predsedníčka senátu určená na prejednanie a rozhodnutie veci v odvolacom konaní vedenej pod sp. zn. 6 Co 123/2018 na Krajskom súde v Nitre, predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú voči nej a celému senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre, ktorými sú JUDr. Dagmar Podhorcová a JUDr. Ingrid Doležajová, vzniesla žalovaná a to spolu s písomným vyjadrením dotknutých sudkýň k tejto námietke.
2. Žalovaná vzniesla námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. Marte Polyákovej a členom senátu 6 Co z dôvodu, že predsedníčka senátu má prichádzať do kontaktu s právnym zástupcom žalobcu, nakoľko jej dcéra T.. Q. U. bola advokátskou koncipientkou v advokátskej kancelárii, ktorá zastupuje žalobcu a toho času má ako advokátka sídlo na tej istej adrese ako táto advokátska kancelária.
3. Namietané sudkyne sa k námietke zaujatosti vyjadrili. Členky senátu JUDr. Dagmar Podhorcová a JUDr. Ingrid Doležajová uviedli, že sa necítia byť zaujaté vo veci. Predsedníčka senátu JUDr. Marta Polyáková k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že spis v zmysle § 50 ods. 1 CSP ešte predvznesením námietky zaujatosti predložila predsedovi Krajského súdu v Nitre na rozhodnutie o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Odkázala na svoje vyjadrenie, kde uviedla, že môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti, nakoľko jej dcéra pracovala u žalobcu od roku 2009 do 2. júna 2011 ako administratívna pracovníčka - asistentka a od 3. júna 2011 do 23. mája 2015 ako advokátska koncipientka. Po uskutočnení advokátskej skúšky zostala v priestoroch žalobcu i naďalej pracovať ako advokátka.
4. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 2. júla 2018 č.k. Spr 673/18-199 predseda Krajského súdu v Nitre rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti zo strany predsedníčky senátu tak, že ju nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci pod sp. zn. 6 Co 123/2018.
5. Najvyšší súd v Slovenskej republike (ďalej aj „najvyšší súd“) posudzoval opodstatnenostˇ vznesenej na´mietky zaujatosti z aspektu existencie do^vodov, pre ktore´ je sudca vylu´cˇeny´ z prejedna´vania a rozhodovania sporu.
6. V zmysle § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
7. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
8. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/).
9. Relevantný je iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor (prejedna ´vanu´ pra´vnu vec) a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
10. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP) alebo na návrh strany (§ 52 CSP).
11. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
12. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
13. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami CSP, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza ztoho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. ESĽP vo svojich rozhodnutiach pripomína, že súdy by preto mali rozoznávať dôležitosť predchádzania nebezpečenstva reálnej možnosti zaujatosti. Aspekty nestrannosti a všeobecné princípy vyhodnocovania zosumarizoval ESĽP vo veci Morice v. Francúzsko (sťažnosť č. 29369/10, rozsudok Veľkej komory zo dňa 23. apríla 2015, § 73 až § 78).
14. Ostatne uvedeny´ rozsudok Velˇkej komory ESLˇP v za´sade zhrnul vsˇetko, cˇo už bolo povedane´ v predcha´dzaju´cich jeho komorovy´ch rozsudkoch Delcourt v. Belgicko (stˇažnostˇ cˇ. 2689/65, rozsudok zo 17. janua´ra 1970), Piersack v. Belgicko (stˇažnostˇ cˇ. 8692/79, rozsudok z 1. okto´bra 1982), De Cubber v. Belgicko (rozsudok z 26. okto´bra 1984, § 25), Hauschildt v. Da´nsko (rozsudok z 25. ma´ja 1989, § 47), Fey v. Raku´sko (stˇažnostˇ cˇ. 14396/88, rozsudok z 24. februa´ra 1993), Thomann v. Sˇvajcˇiarsko (rozsudok z 10. ju´na 1996), Pullar v. Spojene´ kra´lˇovstvo (rozsudok z 10. ju´na 1996, § 32), Ferrantelli a Santangelo v. Taliansko (stˇažnostˇ cˇ. 19874/92, rozsudok zo 7. augusta 1996, § 58), Castillo Algar v. Sˇpanielsko, (rozsudok z 28. okto´bra 1998, § 45), Wettenstein v. Sˇvajcˇiarsko (stˇažnostˇ cˇ. 33958/96, rozsudok z 21. decembra 2000, § 44), Pescador Valero v. Sˇpanielsko (stˇažnostˇ cˇ. 62435/00, rozsudok zo 17. ju´na 2003, §§ 23 at¸ 28), Blesa Rodriguez v. Sˇpanielsko, (stˇažnostˇ cˇ. 61131/12, rozsudok z 1. decembra 2015, §§ 41 at¸ 44), ako aj rozsudky Velˇkej komory ESLˇP vo veciach Kyprianou v. Cyprus (stˇažnostˇ cˇ. 73797/01, § 118) a Micallef v. Malta (stˇažnostˇ cˇ. 17056/06, § 93).
15. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napri´klad Piersack proti Belgicku).
16. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
17. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
18. Aj Ústava Slovenskej republiky deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom; označuje jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako jeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, jeho vedenia a kolektívu.
19. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne zaoprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
20. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
21. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje.
22. V danom pri´pade žalovaná odo^vodnila svoju na´mietku zaujatosti smeruju´cu vocˇi JUDr. Marte Polyákovej (predsedni´cˇke sena´tu, ktorá ma´ rozhodnu´tˇ o jej odvolani´) ty´m, zˇe menovana´ má pomer k strane sporu, a to k žalobcovi, nakoľko na sídle jeho právneho zástupcu pôsobí ako advokátka dcéra predsedníčky senátu. Namieta zaujatosť celého senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre.
23. Vycha´dzaju´c z uvedeny´ch za´sad najvysˇsˇi´ su´d dospel k za´veru, zˇe nemozˇno prisvedcˇitˇ do^vodom na´mietky zaujatosti uplatnenej zˇalovanou vocˇi predsedníčke senátu Krajske´ho su´du v Nitre JUDr. Marte Polyákovej. Samotny´ subjekti´vny na´zor zˇalovanej, zˇe u namietanej sudkyne su´ dane´ okolnosti vylucˇuju´ce ju z prejedna´vania a rozhodovania sporu, nemo^zˇe bez dˇalsˇieho zakladatˇ do^vod pre legiti´mne obavy z jej nestranne´ho a nezaujate´ho rozhodovania. Obava (pocit) z nestrannosti nestacˇi´ na zalozˇenie do^vodny´ch pochybnosti´ o nedostatku nezaujatosti vzhlˇadom na pra´vne (u´stavne´ i za´konne´) garancie neza´vislosti sudcov a za´konne´ povinnosti sudcov konatˇ vo veci bez predsudkov, neza´visle a nestranne.
24. Tiezˇ samotna´ skutocˇnostˇ, zˇe sudkynˇa je matkou advokátky pracujúcej na pracovisku právneho zástupcu žalobcu, bez dˇalsˇieho nezaklada´ do^vod pre jej vylu´cˇenie z prejedna´vania a rozhodovania sporu. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o na´mietke zaujatosti vocˇi predsedníčke senátu Krajske´ho su´du v Nitre zalozˇil na vza´jomnej korela´cii a vyvazˇovani´ oboch relevantny´ch hlˇadi´sk teo´rie zdania (tak subjekti´vneho, ako aj objekti´vneho hlˇadiska) a v su´lade s vysˇsˇie uvedeny ´m vy´kladom dospel k za´veru, zˇe v pri´pade tejto sudkyne nemozˇno matˇ objekti´vne pochybnosti o jej nezaujatosti, ktore´ by boli relevantne´ v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Z tohto do^vodu rozhodol tak, zˇe oznacˇena´ sudkynˇa nie je vylu´cˇena´ z prejedna´vania a rozhodovania tohto sporu. Rovnako tak rozhodol aj o nezaujatosti členiek senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej a nevylúčení ich z prejednávania a rozhodovania tohto sporu.
25. Namietaná sudkyňa ponechala posúdenie jej zaujatosti na najvyšší súd. Neoznačila vo vyjadrení k námietke zaujatosti žiaden pomer k sporu, stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a svoju zaujatosť vyvodzovala len zo vzťahu jej dcéry, či už pracovného alebo priateľského k žalobcovi, čo by mohlo viesť k objektívnemu zdaniu sa jej nestrannosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, o ktoré v danej veci nejde. Len samotna´ skutocˇnostˇ, zˇe u´cˇastni´ka konania zastupuje v konani´ advoka´t, ktore´ho sudkynˇa pozna´ „z profesiona´lneho hlˇadiska“, nesvedcˇi´ esˇte sama o sebe o tom, zˇe sudkynˇa ma´ k advoka´tovi pomer, so zretelˇom na ktory´ je bez dˇalsˇieho vylu ´cˇena´ z prejedna´vania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky pri posudzovani´ na´mietky zaujatosti vznesenej proti menovanej sudkyni vzal na zretelˇ, zˇe vztˇahy medzi sudcami a advoka´tmi vo vsˇeobecnosti vykazuju´ znaky profesionality, vecnosti a neosobnosti. Azˇ v pri´pade, zˇe by urcˇity´ vztˇah sudcu k advoka´tovi prekrocˇil pri´pustne´ medze a stratil by uvedene´ rysy, pricha´dzalo by do u´vahy vylu´cˇenie sudcu. Skutocˇnostˇ, zˇe v tom - ktorom konani´boli tieto hranice prekrocˇene´, musi´ preuka´zatˇ u´cˇastni´k konania, ktory´ namieta zaujatostˇ sudcu. V danom pri´pade zˇalovaná vyvodzovala zaujatostˇ JUDr. Marty Polyákovej bez toho, aby tvrdila a preuka ´zala, zˇe v prejedna´vanej veci jej vztˇah k žalobcovi prekrocˇil pri´pustne´ medze vztˇahu sudcu a advoka´ta a zˇe sa dostal do sˇta´dia, v ktorom (uzˇ) mozˇno matˇ (objekti´vne) pochybnosti o jej nezaujatosti.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie predsedníčky senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu 6 Co Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v zmysle § 49 ods. 1 CSP z dôvodu objektívnych pochybností o ich nezaujatosti.
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.