7 Nc 39/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. F., bývajúcemu v L., o neúplnom návrhu na začatie konania zo 16. augusta 2011, vedenej na Okresnom
súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 C 118/2011, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v
Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15
NcC 18/2012, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. B. J., Mgr. B. J., JUDr. B. J., B.
Ľ., Mgr. D. I., JUDr. D. J., doc. JUDr. Ď. M., PhD., Mgr. Ď. R., Mgr. G. J., JUDr. Ing. G. J., PhD., JUDr. H. I., JUDr. C. Peter, JUDr. M. J., JUDr. M. J., JUDr. M. D., JUDr. M. A.,
JUDr. N. J., JUDr. P. A., JUDr. P. P., JUDr. R. J., JUDr. S. M., JUDr. S. S., JUDr. Š. J.,
JUDr. T. M. PhD., JUDr. V. E., JUDr. Ž. E., JUDr. A. Alena, JUDr. B. J., Mgr. B. Š., JUDr.
B. Ľ. PhD., JUDr. D. D., JUDr. H. J., JUDr. K. M., JUDr. K. E., JUDr. K. D., JUDr. K. Al.,
JUDr. M. O., JUDr. M. D., JUDr. N. Z., Mgr. N. E., JUDr. P. M., JUDr. P. M., JUDr. R.
M., JUDr. Z. F. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania tejto veci (vec
vedená na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 C 118/2011).
O d ô v o d n e n i e
V konaní sp. zn. 1C 118/2011 Okresného súdu Veľký Krtíš vzniesol navrhovateľ
námietky zaujatosti voči „sudcom a súdnym úradníkom“ na Okresnom súde Veľký Krtíš
(č.l. 21 a 28 spisu) a zároveň aj voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.l. 30 a 38
spisu).
JUDr. J. M., predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici (15 NcC), ktorému
bola vec predložená na rozhodnutie o vylúčení (nevylúčení ) „sudcov a súdnych úradníkov“
okresného súdu, ju predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o vylúčení (nevylúčení) sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici aj na základe námietky
smerujúcej voči jeho osobe (č.l. 44 spisu).
Námietkou zaujatosti sa navrhovateľ domáha vylúčenia sudcov Krajského súdu
v Banskej Bystrici z dôvodu vydaných rozhodnutí krajským súdom (napr. o príslušnosti,
o námietkach zaujatosti) a tiež pre tvrdenú „silnú väzbu sudcov Krajského súdu v Banskej
Bystrici, tzv. kolegialitu...“.Vyslovil podozrenie, že pri rozhodovaní došlo k naplneniu
trestnej zodpovednosti a preto podáva trestné oznámenie.
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. B. J., Mgr. B. J., JUDr. B. J., B. Ľ.,
Mgr. D. I., JUDr. D. J., doc. JUDr. Ď. M., PhD., Mgr. Ď. R., Mgr. G. J., JUDr. Ing. G. J.,
PhD., JUDr. H. I., JUDr. C. Peter, JUDr. M. J., JUDr. M. D., JUDr. M. A., JUDr. N. J.,
JUDr. P. A., JUDr. P. P., JUDr. R. J., JUDr. S. M., JUDr. S. S., JUDr. Š. J., JUDr. T. M.
PhD., JUDr. V. E., JUDr. Ž. E., JUDr. A. Alena, JUDr. B. J., Mgr. B. Š., JUDr. B. Ľ. PhD.,
JUDr. D. D., JUDr. H. J., JUDr. K. M., JUDr. K. E., JUDr. K. D., JUDr. K. Al., JUDr.
M. O., JUDr. M. D., Mgr. N. E., JUDr. P. M., JUDr. P. M., JUDr. R. M., JUDr. Z. F.
uviedli, že sa necítia byť zaujatí, prípadne deklarovali, že k veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom nemajú žiaden vzťah. Sudkyňa JUDr. N. Z. sa k námietke zaujatosti vyjadrila tak,
že navrhovateľ v súvislosti s konaním vo veci sp.zn. 17 Co 253/2010 podal voči nej trestné
oznámenie. Uviedla však, že „iný vzťah“ k tomuto účastníkovi nemá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (§ 16 ods. l O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej
navrhovateľom (§ 15a O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. l, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Súčasne však zákonná úprava predstavuje medze proti
zneužitiu toho inštitútu na úkor plynulosti konania a zabezpečenia súdnej ochrany
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením,
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to:
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval
vec na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanej veci ale o takýto
prípad nejde.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle
(§ 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať
a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným predpokladom výkonu funkcie sudcu.
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je
preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra
ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúcim
prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava
účastníka konania je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť
čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu
nestranného.
Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu
v Banskej Bystrici o skutočnostiach vylučujúcich sudcov z prejednávania a rozhodovania veci
(vrátane navrhovateľovho podozrenia z trestnej zodpovednosti sudcov) vychádzal Najvyšší
súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie neviny a nestrannosti sudcov a z toho, že
výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať dôvodné (preukázané) pochybnosti
o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Prezentované (deklarované) dôvody vylúčenia namietaných sudcov z prejednávania a rozhodovania uvádzané v námietke zaujatosti bez ďalšieho nezakladajú a nesvedčia
o existencii vzťahu (subjektívnej alebo objektívnej povahy) relevantného z hľadiska § 14
ods. 1 O.s.p.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcov Krajského
súdu v Banskej Bystrici nevylučuje z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová