7 Nc 39/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. F., bývajúcemu v L., o neúplnom návrhu na začatie konania   zo 16. augusta 2011, vedenej na Okresnom

súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 C 118/2011, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v

Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15

NcC 18/2012, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. B. J., Mgr. B. J., JUDr. B. J., B.

Ľ., Mgr. D. I., JUDr. D. J., doc. JUDr. Ď. M., PhD., Mgr. Ď. R., Mgr. G. J., JUDr. Ing. G. J., PhD.,   JUDr. H. I., JUDr. C. Peter, JUDr. M. J., JUDr. M. J., JUDr. M. D., JUDr. M. A.,

JUDr. N. J., JUDr. P. A., JUDr. P. P., JUDr. R. J., JUDr. S. M., JUDr. S. S.,   JUDr. Š. J.,

JUDr. T. M. PhD., JUDr. V. E., JUDr. Ž. E., JUDr. A. Alena, JUDr. B. J., Mgr. B. Š., JUDr.

B. Ľ. PhD., JUDr. D. D., JUDr. H. J., JUDr. K. M., JUDr. K. E., JUDr. K. D., JUDr. K. Al.,

JUDr. M. O., JUDr. M. D., JUDr. N. Z.,   Mgr. N. E., JUDr. P. M., JUDr. P. M., JUDr. R.

M., JUDr. Z. F.   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania tejto veci (vec

vedená na Okresnom súde Veľký Krtíš   pod sp. zn. 1 C 118/2011).

O d ô v o d n e n i e  

V konaní sp. zn. 1C 118/2011 Okresného súdu Veľký Krtíš vzniesol navrhovateľ

námietky zaujatosti voči „sudcom a súdnym úradníkom“ na Okresnom súde   Veľký Krtíš  

(č.l. 21 a 28 spisu) a zároveň aj voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.l. 30 a 38

spisu).  

JUDr. J. M., predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici (15 NcC), ktorému

bola vec predložená na rozhodnutie o vylúčení (nevylúčení ) „sudcov a súdnych úradníkov“

okresného súdu, ju predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky   na rozhodnutie

o vylúčení (nevylúčení) sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici aj   na základe námietky

smerujúcej voči jeho osobe (č.l. 44 spisu).

Námietkou zaujatosti sa navrhovateľ domáha vylúčenia sudcov Krajského súdu

v Banskej Bystrici z dôvodu vydaných rozhodnutí krajským súdom (napr. o príslušnosti,

o námietkach zaujatosti) a tiež   pre tvrdenú „silnú väzbu sudcov Krajského súdu v Banskej

Bystrici, tzv. kolegialitu...“.Vyslovil podozrenie, že pri rozhodovaní došlo k naplneniu

trestnej zodpovednosti a preto podáva trestné oznámenie.  

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. B. J., Mgr. B. J., JUDr. B. J., B. Ľ.,

Mgr. D. I., JUDr. D. J., doc. JUDr. Ď. M., PhD., Mgr. Ď. R., Mgr. G. J., JUDr. Ing. G. J.,

PhD.,   JUDr. H. I., JUDr. C. Peter, JUDr. M. J., JUDr. M. D., JUDr. M. A., JUDr. N. J.,

JUDr. P. A., JUDr. P. P., JUDr. R. J., JUDr. S. M., JUDr. S. S.,   JUDr. Š. J., JUDr. T. M.

PhD., JUDr. V. E., JUDr. Ž. E., JUDr. A. Alena, JUDr. B. J., Mgr. B. Š., JUDr. B. Ľ. PhD.,

JUDr. D. D., JUDr. H. J., JUDr. K. M., JUDr. K. E., JUDr. K. D., JUDr. K. Al.,   JUDr.

M. O., JUDr. M. D., Mgr. N. E., JUDr. P. M., JUDr. P. M.,   JUDr. R. M., JUDr. Z. F.

uviedli, že sa necítia byť zaujatí, prípadne deklarovali, že k veci, k účastníkom alebo ich

zástupcom nemajú žiaden vzťah. Sudkyňa JUDr. N. Z. sa k námietke zaujatosti vyjadrila tak,

že navrhovateľ v súvislosti s konaním vo veci sp.zn. 17 Co 253/2010 podal voči nej trestné

oznámenie. Uviedla však, že „iný vzťah“ k tomuto účastníkovi nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici (§ 16 ods. l O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej

navrhovateľom (§ 15a O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci.  

Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. l, 3   O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,  

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom   na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.    

Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Súčasne však zákonná úprava predstavuje medze proti

zneužitiu toho inštitútu na úkor plynulosti konania a zabezpečenia súdnej ochrany

v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením,

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to:

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanej veci ale o takýto

prípad nejde.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle  

(§ 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať  

a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným predpokladom výkonu funkcie sudcu.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúcim

prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom  

k veci disponuje. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť

čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu

v Banskej Bystrici o skutočnostiach vylučujúcich sudcov z prejednávania a rozhodovania veci

(vrátane navrhovateľovho podozrenia z trestnej zodpovednosti sudcov) vychádzal Najvyšší

súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie neviny a nestrannosti sudcov a z toho, že

výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať dôvodné (preukázané) pochybnosti  

o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).

Prezentované (deklarované) dôvody vylúčenia namietaných sudcov z prejednávania a rozhodovania uvádzané v námietke zaujatosti bez ďalšieho nezakladajú a nesvedčia

o existencii vzťahu (subjektívnej alebo objektívnej povahy) relevantného z hľadiska § 14  

ods. 1 O.s.p.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcov Krajského

súdu v Banskej Bystrici nevylučuje z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. augusta 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová