7 Nc 36/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L. firma L., so sídlom v P. zastúpenej JUDr. D. S. advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému JUDr. J. M.,

advokátovi v P., za účasti vedľajšieho účastníka K., a.s., so sídlom v B., o 30 608,51 €

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 394/2001, o námietke zaujatosti sudcov

Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 5 Co 158/2010, 17 Co 35/2011, takto

r o z h o d o l :

  Sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S., nie sú

vylúčené z   prejednávania   a   rozhodovania   veci   vedenej   na   Krajskom   súde v   Prešove

pod sp. zn. 5 Co 158/2010, 17 Co35/2011.

O d ô v o d n e n i e

  V konaní na Krajskom súde v Prešove vedenom pod sp. zn. 5 Co 158/2010, 17 Co35/2011,

po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( uznesením z 25.novembra 2010 sp.

zn. 4 Cdo 161/2009, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2008 sp. zn.  

2 Co 29/2008 v napadnutom potvrdzujúcom a zmeňujúcom výroku vo veci samej a uznesenie

Krajského súdu v Prešove z 27.januára 2009 sp. zn. 5 Co 262/2008, 5 Co 263/2008 vo

výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 20. augusta 2008 č.k.  

17 C 394/2001-564, zrušené a vec v rozsahu zrušenia vrátená Krajskému súdu v Prešove na

ďalšie konanie ) žalobkyňa podaním zo 17.5.2011 zotrvala na pôvodne vznesenej námietke

z 5.9.2008 voči sudkyniam Krajského súdu v Prešove (§ 14 a nasl. O.s.p.), JUDr. A. K.,

JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S.. V námietke zaujatosti žalobkyňa uviedla, že JUDr. A.

K. je manželkou exekútora MVDr. P. K., ktorý vykonával exekúciu na jej majetok a z titulu

vymoženia tejto pohľadávky si uplatňuje náhradu škody voči žalovanému, ktorý jej ako

advokát neposkytol náležitú právnu pomoc. Zároveň uviedla, že má podozrenie o priateľskom

vzťahu členky senátu 5Co, 17 Co JUDr. G. V. k právnemu zástupcovi žalovaného, JUDr. A.

N., preto rozširuje námietku zaujatosti voči celému zákonnému senátu.  

-2-

  Spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému

Krajskému súdu v Prešove (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

  Sudkyne senátu 5 Co, 17 Co Krajského súdu v Prešove, ktoré majú vec podľa rozvrhu

práce na rok 2011 prejednávať a rozhodnúť, zložený z JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S.

sa vyjadrili zhodne tak, že nemajú vzťah k prejednávanej veci, k účastníkom konania, či ich

zástupcom a ani sa necítia byť zaujaté.   Rozhodovacia činnosť sudkyne JUDr. A. K. nie je

v tejto veci daná, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietke vznesenej voči nej

nerozhodoval, nakoľko ju považoval za bezpredmetnú.

  Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14

ods. 1 O.s.p.). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde

nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.).

  Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to buď k veci

(v rámci ktorého by mal   sudca   svoj   konkrétny záujem   na   určitom   spôsobe   skončenia

konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania či ich zástupcom (ktorý by bol

založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom – pozitívnom alebo negatívnom – pomere

k nim).

  V rámci rozhodovania o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci treba

zohľadniť výlučne objektívne hľadisko. Nemožno preto bez ďalšieho brať na zreteľ len

samotné pochybnosti účastníka o vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom konania

alebo   k ich zástupcom,   ale   vždy treba   posúdiť skutočnosti, ktoré   viedli k vzneseným

pochybnostiam zo strany účastníka. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z

prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že tvrdený vzťah sudcu existuje a

svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.

-3-

  Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba

povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na   vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998). I keď zákon v § 14 ods. 1

O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne

preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti

[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno však prehliadať,

že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej

ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

Ústavy Slovenskej   republiky).   Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných (existujúcich a

nie   len domnelých) dôvodov,   ktoré   mu   zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo.

  Z námietky zaujatosti vyplýva, že žalobkyňa neobjektívnosť sudcov Krajského súdu v  

Prešove: a/ len predpokladá, b/ vyvodzuje z ničím nepodloženého tvrdenia, že členka senátu

je v priateľskom vzťahu s právnym zástupcom žalovaného.

  Ako už bolo uvedené, dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie len samotné domnienky, dohady

alebo pocity účastníkov, že sudcovia budú voči nej zaujatí, lebo žalobkyňa má podozrenie

o priateľskom vzťahu právneho zástupcu žalovaného s členkou senátu a že vec nebude

prejednaná z tohto dôvodu objektívne. Ani jedna z členiek prejednávajúceho senátu

neuviedla, že by právneho zástupcu žalovaného poznala. Bez toho, aby mali tieto predpoklady

účastníčky konania reálny podklad vo vzťahu sudcu k prejednávanej veci treba vyvodiť, že

ide len o subjektívny dohad žalobkyne o neobjektívnosti sudcu, ktorý nevedela skutkovo

konkretizovať a ktorý si vytvorila na základe nepreukázaných skutočností.

-4-

  Nakoľko obsah spisu nepreukazuje žiadny zo vzťahov, ktoré § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za

právne významné, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v tomto prípade nie

sú dané zákonné dôvody, ktoré by vyššie uvedené sudkyne Krajského súdu v Prešove

vylučovali z prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn.  

5 Co 158/2010, 17 Co 35/2011. Vzhľadom na to vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3: 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júna 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta