Najvyšší súd
7 Nc 32/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Bc. Z. M.
bývajúcej v Ž., 2/ Mgr. L. M. bývajúcej v Ž., proti odporcovi B., bývajúcemu v B.B.,
zastúpeného JUDr. L., advokátom so sídlom v Ž., o určenie výživného pre plnoleté deti,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 25 C 167/2010, o vylúčení členov senátu 7 Co
Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.
zn. 7 Co 23/2011, takto
r o z h o d o l :
Predseda senátu 7 Co Mgr. F. D. Krajského súdu v Žiline a členovia tohto senátu
JUDr. E. M. a Mgr. M. Š., n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 Co 23/2011 (vec Okresného súdu Žilina
vedená pod sp. zn. 25 C 32/20011).
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D. v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 15a ods. 1 O.s.p predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
rozhodnutie o námietke zaujatosti navrhovateliek 1/ a 2/ Bc. Z. M. a Mgr. L. M. proti členom
senátu 7 Co Mgr. F. D., JUDr. E. M. a Mgr. M. Š. z dôvodu, že pôvodnou členkou tohto
senátu bola JUDr. K. P., ktorej manžel je v tomto konaní právnym zástupcom odporcu;
vzhľadom na skutočnosť, že senát 7 Co pôsobil za účasti JUDr. K. P. dlhšiu dobu, je logické,
že medzi členmi senátu vznikli blízke väzby a preto nie je tu záruka nestranného
rozhodovania. Navrhovateľky preto žiadali, aby bola vec preložená do iného senátu.
V písomnom oznámení podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ( na čl. 82 súdneho spisu)
Mgr. F. D., JUDr. E. M. a Mgr. M. Š. uviedli, že nemajú vzťah k účastníkom konania, k ich
zástupcom ani k prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline
(§ 16 ods.1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedených námietok zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. a judikatúry prijatej Európskym súdom
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)..
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti
sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.
Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad
Piersack c. Belgicko).
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je
preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra
ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska, ale podľa
objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).
Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných
a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.
necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol
byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či
obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom
prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu
(Pullar c. Spojené kráľovstvo).
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od
osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Z obsahu spisu vyplýva, že na žiadosť predsedu senátu 7 Co Mgr. F. D. z 28. februára
2011 (čl. 73) v súlade s bodom II. 2.1 písm. c/ Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok
2011 došlo k zmene v zložení senátu 7 Co (určeného na prejednanie a rozhodnutie veci vednej
na odvolacom súde pod sp.zn. 7 Co 23/11) tak, že namiesto členky senátu 7 Co JUDr. K. P.
bol určený zastupujúci člen senátu Mgr. M. Š., ďalšími členmi tohto senátu sú Mgr. F. D.
a JUDr. E. M..
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania
konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu
od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom
konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
Pri posudzovaní opodstatnenosti námietky navrhovateliek voči členom senátu
7 Co Mgr. F. D., JUDr.. M. a Mgr. M. Š. vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo
zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie ustanovuje
iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
(len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich
zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).
Analýza skutočností uvádzaných v oznámení navrhovateliek neumožňuje podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že členovia senátu
7 Co Mgr. F. D., JUDr. E. M. a Mgr. M. Š. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné zohľadniť, že z vyššie
uvedeného oznámenia navrhovateliek – (ktoré dôvod zaujatosti vyvodzujú zo skutočnosti, že
členkou senátu 7Co bola JUDr. K. P., manželka zástupcu odporcu v tomto konaní) –
nevyplýva žiaden dôvod, ktorý by z objektívneho hľadiska bol spôsobilý založiť pochybnosť
o nezaujatosti namietaných členov senátu 7 Co Mgr. F. D., JUDr. E. M. alebo Mgr. M. Š..
Vzťah menovaných sudcov k účastníkom konania, k ich zástupcom, alebo k veci, z hľadiska
ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. nezakladá relevantný dôvod pre ich vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Relevantnou by totiž mohla byť len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň
pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
V kontexte uvedeného vnímania (len) samotná skutočnosť - existencia kolegiálneho vzťahu
pôvodnej členky senátu 7 Co s ďalšími členmi tohto senátu, bez ďalšieho objektívne
nevzbudzuje pochybnosti o schopnosti členov senátu 7 Co predmetnú vec prejednať a
rozhodnúť nestranne a nezaujato.
V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom
dospel najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v tomto prípade nemožno mať
pochybnosti o nezaujatosti členov senátu 7 Co pre neexistenciu skutočností, ktoré by boli
relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Neexistuje teda žiadny dôvod objektívnej povahy, pre
ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že by nemohli voči účastníkom konania a ich
zástupcom nepostupovali nezaujato, neutrálne a že by vec objektívne – podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia – neposúdili so zreteľom na všetky skutočnosti významné
pre rozhodnutie (obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 7 Nc 17/2010).
Z týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že predseda senátu
a členovia senátu 7 Co Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D., JUDr. E. M. a Mgr. M. Š., nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 7 Co
23/2011 (vec Okresného súdu Žilina I sp. zn. 25 C 167/2010).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. mája 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta
NAJVYŠŠÍ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
V Bratislave 31. marca 2011
Číslo : 7 Nc 20/2011
Krajský súd Žilina
Orolská č. 3
010 01 Ž i l i n a
Predseda senátu Krajského súdu v Žiline Mgr. Frantušek Dulačka v zmysle § 14
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 15a ods. 1 O.s.p predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti navrhovateliek 1/ a 2/ Bc. Z. Marunovej a Mgr. L. proti členom senátu 7 Co z dôvodu, že členkou tohto senátu je JUDr. Katarína
Potocká, ktorej manžel je v tomto konaní právnym zástupcom odporcu; navrhovateľky
žiadajú, aby bol zachovaný postup pridelenia tejto veci inému nestrannému senátu, pretože
iba iný senát bez JUDr. Kataríny Potockej môže vec objektívne posúdiť.
V prílohe Vám vraciame spis vedený na Vašom súde pod sp. zn. 7 Co 23/2011 ako
p r e d č a s n e predložený.
Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 15a ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí
účastníka konania (§ 16 ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Navrhovateľky v tomto konaní 28. februára 2011 uplatnili námietku zaujatosti proti
členom senátu 7 Co z dôvodu, že manžel členky senátu je zástupcom odporcu v tomto konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že na žiadosť predsedu senátu 7 Co Mgr. Františka Dulačku
z 28. februára 2011 (čl. 73) v súlade s bodom II. 2.1 písm. c/ Rozvrhu práce Krajského súdu
v Žiline na rok 2011 došlo k zmene v zložení senátu 7 Co (určeného na prejednanie
a rozhodnutie veci vednej na odvolacom súde pod sp.zn. 7 Co 23/11) tak, že namiesto členky
senátu 7 Co JUDr. Kataríny Potockej bol určený zastupujúci člen senátu Mgr. Miroslav
Šepták, ďalšími členmi tohto senátu sú Mgr. František Dulačka a JUDr. Eva Malíková.
Uplatnenie inštitútu vylúčenia sudcu v dôsledku námietky zaujatosti vznesenej
účastníkom konania v zmysle § 14 až § 16 O.s.p. predpokladá, že táto smeruje voči sudcovi,
ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Dôvodom je vlastná dikcia zákona (§ 15a ods. 1 O.s.p.),
ktorá dáva účastníkovi konania právo uplatniť námietku zaujatosti len - voči sudcovi, ktorý
v zmysle rozvrhu práce je povinný vec prejednať a rozhodnúť; z logických dôvodov je
vylúčená právna možnosť uplatniť námietku zaujatosti - voči sudcovi, ktorý nemá povinnosť
vec prejednať a rozhodnúť (resp. spolurozhodovať ako člen senátu). O tomto dôvode je
potrebné účastníka poučiť v zmysle § 16 ods. 2, vety druhej O.s.p.
V danom prípade, je potrebné navrhovateľky upovedomiť o zmene i dôvodoch
v zložení senátu 7Co a súčasne ich vyzvať, pokiaľ naďalej trvajú na námietkach, aby tieto doplnili o dôvody zaujatosti, ktoré prípadne uplatňujú jednotlivo voči každému členovi senátu
7 Co - Mgr. Františkovi Dulačkovi, Mgr. Miroslavovi Šeptákovi a JUDr. Eve Malíkovej.
V nadväznosti na uplatnené námietky zaujatosti bude potrebné zabezpečiť i doplňujúce
stanoviská členov senátu 7 Co.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil spis bez
rozhodnutia. Spis predložte po jeho doplnení.
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta