7 Nc 26/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne N.,   so   sídlom   v   B., proti   žalovaným : 1/ D. L., bývajúcemu v Z., 2/ B. K., bývajúcemu v Č., 3/ C. I.,

bývajúcemu v Č., 4/ E. I., bývajúcej v Č., 5/ J. S., bývajúcemu v Č., 6/ M. S., bývajúcej v Č.,

7/ A. P., bývajúcej v Č., 8/ V. I., bývajúcemu v Č., 9/ J. E., bývajúcemu v Č., 10/ P. K.,

bývajúcej v Č., 11/ V. S., bývajúcej v Č., 12/ A. B., bývajúcej V., 13/ R. I., bývajúcej v Č.,

14/ V. P., bývajúcej v Č., 15/ I. K., bývajúcemu v Č., 16/ H. B., bývajúcej v Č., 17/ M. I.,

bývajúcemu v Č., 18/ A. B., bývajúcej v Č., 19/ A.. Š., bývajúcemu T., 20/ J. L., bývajúcemu

V., 21/ M. B., bývajúcej T., 22/ M. R., bývajúcemu v Č., 23/ A. K., bývajúcej v Č., 24/ J. G.,

bývajúcemu v Č., 25/ J. M., bývajúcemu Š., 26/ M. O., bývajúcej v Č., 27/ H. I., bývajúcej v Č., 28/ E. I., bývajúcej v Č., 29/ A. B., bývajúcej v Č., 30/ V. T., bývajúcemu v Č., 31/ M.

T., bývajúcej v Č., 32/ S. I., bývajúcemu v Z., 33/ J. I., bývajúcemu   v   Č.,   34/   M.   B.,

bývajúcej v Č., 35/ I. I., bývajúcemu v Č., 36/ I. R., bývajúcej v Z., 37/ Ľ. U., bývajúcemu v Č., 38/ A. K., bývajúcej v Č., 39/ Z. D., bývajúcej v Č., 40/ A. N., bývajúcej v Č., 41/ A. K.,

bývajúcej v Č., 42/ V. H., bývajúcej v Č., 43/ B. V., bývajúcej v Č., 44/ T. Š., bývajúcemu  

v   Z., 45/   J.   U., bývajúcemu v Č., 46/ M. M., bývajúcej v Č., 47/ J. I., bývajúcemu v Č.,  

48/ A. K., bývajúcej v Č., 49/ P. K., bývajúcemu v Č., 50/ P. D., bývajúcej v Č. 112, 51/ P.

B.,   bývajúcej v Č., 52/ J. Š., bývajúcemu v Č., 53/ M. K., bývajúcej v Č., 54/ Š. J.,

bývajúcemu v Č., 55/ J. K., bývajúcemu J., 56/ V. V., bývajúcemu v B., 57/ A. U., bývajúcej

v Č., 58/ C. L., bývajúcemu v Č., 59/ T. H., bývajúcej v Č., 60/ M. K., bývajúcej v Č., 61/ J.

U., bývajúcemu v Č., 62/   A.   L.,   bývajúcej   v Č.,   63/   A. C., bývajúcej v Č., 64/ J. Š.,

bývajúcemu v Č., 65/ J. G., bývajúcej v Č., 66/ V. M., bývajúcemu v Č., 67/ M. M.,

bývajúcej v Č., 68/ V. S., bývajúcej v Č., 69/ A. N., bývajúcej v Č., 70/ E. D., bývajúcej v Č.,  

71/ M. B., bývajúcej v Č., 72/ J. B., bývajúcemu v Č., 73/ J. K., bývajúcemu v Č., 74/ J. M.,

bývajúcemu v Č., 75/ M. S., bývajúcej v Č., 76/ V. V., bývajúcej v Č., 77/ Z. B., bývajúcej

v Č., 78/ P. B., bývajúcej v Č., 79/ I. K., bývajúcej v Č., 80/ I. K., bývajúcej v Č., 81/ J. Š.,

bývajúcemu v Č., 82/ A. K., bývajúcej T., 83/ A. P., bývajúcej v Č., 84/ A. D., bývajúcej

v   Č., 85/ V. C., bývajúcemu v Č., 86/ M. C., bývajúcej v Č., 87/ M. Š., bývajúcej v Č.,   88/ A. H., bývajúcej v Č., 89/ I. U., bývajúcej v Č., 90/ M. U., bývajúcemu v Č., 91/ V. H.,

bývajúcej v Č., 92/ J. Š., bývajúcemu v Z., 93/ J. O., bývajúcej v Č., 94/ J. O., bývajúcemu

v Č., 95/ P. V., bývajúcej v Č., 96/ J. T., bývajúcemu v Č., 97/ M. Š., bývajúcemu v Č.,

98/ A. K., bývajúcej v Č., 99/ A. V., bývajúcej v Č., 100/ A. B., bývajúcej v Č., 101/ J. S.,

bývajúcemu v Č., 102/ F. E., bývajúcemu v B., 103/ D. H., bývajúcej v Č., 104/ J. Š.,

bývajúcemu v Č., 105/ M. Š., bývajúcej v Č., 106/ M. K., bývajúcemu v Z. a M. K.,

bývajúcej v Z., 107/ J. K., bývajúcemu v Č., 108/ F. I., bývajúcej v Č., 109/ J. B.,

bývajúcemu v Č., 110/ S. U., bývajúcemu v Č., 111/ M. J., bývajúcej v Č., 112/ J. Š.,

bývajúcemu   v   L., 113/ I. K., bývajúcemu v Č.,114/ J. S., bývajúcemu v Č., 115/ D. K.,

bývajúcej v N., 116/ R. U., bývajúcej v T., 117/ M. Ď., bývajúcej v K., 118/ M. K.,

bývajúcemu V., 119/ I. C., bývajúcej v T., 120/ E. K., bývajúcej v Z., 121/ J. I., bývajúcemu

T., 122/ J. G., bývajúcemu T., 123/ V. Š., bývajúcemu T., 124/ M. B., bývajúcej T., 125/ J.

Š., bývajúcemu H., 126/ M. U., bývajúcej v N., 127/ A. B., bývajúcej T., 128/ M. Š.,

bývajúcej T., 129/ I. P., bývajúcej v T., 130/ C. I., bývajúcemu v N., 131/ M. H., bývajúcej

v Z., 132/ J. D., bývajúcemu T., 133/ M. M., bývajúcemu v N., 134/ L. K., bývajúcej v Z.,

135/ M. D., bývajúcej T., 136/ M. Š., bývajúcej v N., 137/ P. B., bývajúcej T., 138/ B. Š.,

bývajúcej v Č., 139/ C. K., bývajúcemu T., 140/ I. K., bývajúcemu T., 141/ V. Z.,

bývajúcemu v Z., 142/ J. Z., bývajúcemu T., 143/ M. K., bývajúcej vo Z., 144/ M. N.,

bývajúcej V., 145/ M. Š., bývajúcej v L., 146/ L. H., bývajúcemu L., 147/ E. Š., bývajúcej V., 148/ M. L., bývajúcej v M., 149/ A. R., bývajúcej T., 150/ M. V., bývajúcej T., 151/ T.

L.,   bývajúcej   v   Z., 152/ J. K., bývajúcemu V., 153/ Š. Š., bývajúcej v B., 154/ M. L.,

bývajúcej v Č., 155/ L. M., bývajúcemu v L., 156/ O. M., bývajúcemu v L., 157/ J. D.,

bývajúcemu T.,   158/   M.   V.,   bývajúcej   v   Z., 159/ J. K., bývajúcemu v L., 160/ A. T.,

bývajúcej v Č., 161/ M. K., bývajúcej v Č., 162/ M. S., bývajúcej Č., 163/ E. Š., bývajúcej

v Č., 164/ M. Š., bývajúcej T., 165/ T. I., bývajúcemu B., 166/ M. B., bývajúcemu v B.,  

167/ J. I., bývajúcemu v Č., 168/ J. I., bývajúcemu v B., 169/ M. G., bývajúcej v Č.,

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 138/2012

a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7 NcC 565/2012, o vylúčení sudcov Krajského súdu

v Nitre z prejednávania a rozhodovania tejto veci, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. E. M., JUDr. S. S., JUDr. S. Z., JUDr.

V. P., JUDr. R. P., JUDr. B. M., JUDr. M. H., JUDr. V. N., JUDr. L. G., JUDr. J. P., JUDr. M. P., JUDr. D. P., Mgr. I. V., JUDr. V. S., JUDr. K. M., JUDr. D. H., JUDr. I. D., JUDr. A.

K., PhD., JUDr. R. G., JUDr. P. P., JUDr. E. H., JUDr. J. B., JUDr. P. L., Mgr. E.. N., JUDr.

D. K., JUDr. V. T., PhD., JUDr. D. V., JUDr. M. M., JUDr. J. V., JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M.,

PhD., Mgr. A. N., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. I. K., JUDr. J. B., JUDr. Š. H.   s ú  

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. 14 C 138/2012 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7 NcC 565/2012.

Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod  

sp. zn. 14 C 138/2012) až do jej právoplatného skončenia sa prikazuje Krajskému súdu

v Žiline.

O d v ô v o d n e n i e

V konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 138/2012 o určenie

vlastníckeho práva, oznámili sudcovia Okresného súdu Nitra, že sú u nich dané dôvody, pre

ktoré sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Nitra sú v tejto veci vylúčení z prejednávania

a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.)

v konaní sp. zn. 7 NcC 565/2012. Pretože podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Nitre  

sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16

ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a   rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných   dôvodov   pripúšťa,   aby   zákonný   sudca   bol   vylúčený   z   ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)  

a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu

z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť  

z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.),

alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva  

na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému

návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania

veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len

povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98,

II. ÚS 121/03).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu  

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti   je   založený   na   vonkajších   inštitucionálnych,   organizačných   a   procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať

tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho

automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah  

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Vo výroku tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení

sudcovia Krajského súdu v Nitre, ktorí sa vyjadrili tak, že majú k žalovanému 107/  

J. K. (tiež sudcovi Okresného súdu Nitra) bližší osobný – priateľský vzťah, pri ktorých dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je   relevantná   z   hľadiska § 14   ods. 1   O.s.p.,   a   ktorá   ich   vylučuje   z   prejednávania a rozhodovania  

v danej veci.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

sudcovia   uvedení   vo   výrokovej   časti   tohto   uznesenia   sú   vylúčení   z   prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že tu

nastala procesná situácia, na ktorú dopadá § 12 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia ak

nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec

prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec až do jej

právoplatného skončenia Krajskému súdu v Žiline.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 23. mája 2013  

  JUDr. Ladislav Górász, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová