Najvyšší súd

7 Nc 24/2013

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. G. P., bývajúcej v B., 2/ J. P., bývajúceho vo S., 3/ A. P., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. Ivetou Petejovou, advokátkou v Košiciach, Hlavná 20, proti odporcovi Bardejovským Kúpelom, a. s. Bardejovské Kúpele IČO: 36168301, o bezdôvodné obohatenie, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 57/2009, o návrhu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 18 Co 64/2012, 18 Co 65/2012, takto

r o z h od o l:

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 18 Co 64//2012,   18 Co 65/2012 ( vec vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 57/2009 ).

O d ô v o d n e n i e :

  V   konaní o odvolaní   proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 23. marca 2012 č. k.   6 C 57/2009 – 80 )   vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 18 Co 64/2012,   18 Co 65/2012 podaním zo 16. apríla 2013 ( čl. 151 - 153) vzniesli navrhovatelia ( cestou právnej zástupkyne )   námietku zaujatosti   voči   členovi senátu 18 Co   – sudcovi   JUDr. Jozefovi Angelovičovi.   Navrhli, aby bol tento sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Ako dôvod námietky zaujatosti ( o ktorom sa dozvedeli 16. apríla 2013 ) uviedli   aktívny a pevný   priateľský vzťah   tohto sudcu   s pánom JUDr. Jánom Jurčom, právnym zástupcom odporcu, vyplývajúcim zo skutočnosti, že sa poznajú dlhodobo, tykajú si, osobne sa stretávajú, chodia spolu aj na spoločenské podujatia a posedenia a JUDr. Ján Jurčo dokonca často navštevuje sudcu aj na pracovisku. Takýto vzťah neposkytuje záruky nestrannosti sudcu.

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Angelovič ( člen senátu 18 Co ) sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľmi vyjadril tak, že účastníkov v predmetnej veci nepozná, nemá žiadny   vzťah k veci. Právneho zástupcu   odporcu JUDr. Jána Jurča pozná osobne, tyká si s ním, avšak nejde   o vzťah priateľský, kamarátsky, ani o vzťah aktívny. Je to vzťah známych, a s JUDr. Jurčom sa nestretáva, prichádza s ním do styku len v rovine profesionálnej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove   ( § 16 ods. 1 O. s. p. ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcu tohto súdu JUDr. Jozefa Angeloviča z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení   z prejednávania a rozhodovania   veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom   možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom   citovaného ustanovenia   je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému   prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť   možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením   zodpovedá   aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska   vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou   existencia   určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkovi konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim, alebo   3 / k zástupcom účastníkov   konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie   predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej   možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania   veci buď na návrh   účastníka súdneho konania ( § 15a O. s. p. ) alebo na základe návrhu ( oznámenia ) samotného sudcu   ( § 15 O. s. p. ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci   nestranným   súdom je len povinnosť ( nadriadeného ) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby   na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03 ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) treba trvať na tom, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci   skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných   dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia   rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov ( ich analýze ) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej len „ústavný súd “ ) v danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil   aj pri svojom rozhodovaní ( pozri napr. Piersack proti   Belgicku ). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie   nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej   zaujatosti ( pozri napr. Hauschildt proti Dánsku ). Rozhodujúce nie je však   ( subjektívne ) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti ( porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it must also be seen to be done“ ). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť ( pozri Delcourt proti Belgicko ). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej   úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či   povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu ( pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu ), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň   pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ   na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu ( znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci ), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne ( I. ÚS 332/08 ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či ( úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu ) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti sudcu ( pozri Fey proti Rakúsku ). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže   táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry   ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť   prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Sudcov pomer   k účastníkom   konania alebo k ich zástupcom môže   byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu   podobným vzťahom   ( § 116 Občianskeho zákonníka ), ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo veci.

Navrhovatelia existenciu   objektívnych   pochybností   o nezaujatosti a nestrannosti sudcu JUDr. Jozefa Angeloviča, ktoré sú dôvodom   pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania   danej veci   vyvodzovali z tvrdeného aktívneho   priateľského vzťahu   tohto sudcu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi. Teda   navrhli   vylúčiť sudcu JUDr. Jozefa Angeloviča so zreteľom na jeho pomer ( priateľský vzťah )   k zástupcovi účastníka konania.

Vychádzajúc z uvedeného výkladu   priateľský vzťah sudcu k účastníkovi konania   resp. k jeho zástupcovi je nepochybne vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. a dôvodom   pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Za priateľský   vzťah   však treba považovať len vzťah takej intenzity, ktorý presahuje rámec bežnej interakcie medzi občanmi a predpokladá   vytvorenie   si určitého   vnútorného emocionálneho   vzťahu založeného okrem iného na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, t. j. takého puta, medzi jeho účastníkmi, ktoré sa navonok prejavuje, okrem iného, napr. aj pravidelnými stretnutiami i za účasti ostatných rodinných príslušníkov, spoločným trávením času, rôznych pobytov a dovoleniek. Sudca JUDr. Jozef Angelovič vo svojom vyjadrení existenciu takéhoto priateľského vzťahu k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Jurčovi nepotvrdil. Samotná skutočnosť, že sudca právneho zástupcu   osobne pozná, tyká si s ním, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom   jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Teda ak rámec vzťahu medzi sudcom JUDr. Jozefom Angelovičom a právnym zástupcom odporcu JUDr. Jánom Jurčom neprekročil hranicu profesionálnosti ( vzťah   medzi sudcami a inými úradnými osobami napr. advokátmi, s ktorými prichádzajú sudcovia do styku   je založený na profesionalite ) nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti tohto sudcu.

Keďže sudca JUDr. Jozef   Angelovič   vo svojom vyjadrení nepotvrdil existenciu právne relevantného ( priateľského ) vzťahu vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania veci a ani z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že tento sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta