7 Nc 21/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., spol. s.r.o., so sídlom v P., proti žalovanému 1/ T. M. P., a.s., so sídlom v P., zastúpenému P. P. Advokátska
kancelária, spol. s.r.o., so sídlom v P., 2/ Mestu P., so sídlom v P., zastúpenému JUDr. A.
N., advokátom v P., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 C
72/2005, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16 Co 142/2010 takto
r o z h o d o l :
Členovia senátu 16Co Krajského súdu v Prešove JUDr. A. K., JUDr. B. B. a
JUDr. M. F. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 16 Co 142/2010.
O d ô v o d n e n i e
V konaní, ktoré je na Krajskom súde v Prešove vedené pod sp. zn. 16 Co 142/2010
žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Námietku odôvodnil tým,
že sudcovia sa mu, ako účastníkovi konania vo viacerých veciach, proti Mestu P., navonok
nejavia ako nestranní. Ich rozhodovanie sa dotýka mesta P., v ktorom títo sudcovia žijú, majú
svoje rodiny a známych. Konkrétne poukázal na prípad, v ktorom podal ústavnú sťažnosť
(proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove), z dôvodu nevylúčenia sudkyne Okresného
súdu Prešov JUDr. G. z prejednávania a rozhodovania veci, napriek tomu, že právny zástupca
účastníka (Mesto P.) chodieva na obed so sudcami Okresného súdu Prešov a tiež primátor
mesta P. (JUDr. H.) pozná sudcov OS Prešov ako bývalý advokát.
Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Prešove a jej doplnenia na základe výzvy
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.2.2011, má v danej veci na základe Rozvrhu
práce na rok 2011 rozhodovať senát 16 Co zložený z predsedníčky senátu JUDr. A. K. a členov senátu JUDr. B. B. a JUDr. M. F., čo znamená, že rozhodovacia činnosť ostatných
sudcov tohto krajského súdu nie je v tejto veci daná.
Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou
námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov rozhodujúceho senátu, a nie aj námietkou zaujatosti
v časti, v ktorej sa dotýka ostatných sudcov tohto súdu.
Členovia senátu 16 Co Krajského súdu v Prešove, sa zhodne vyjadrili, že nemajú
vzťah k prejednávanej veci, ani k účastníkom konania, alebo k ich právnym zástupcom
a necítia sa byť vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove
(§ 16 ods. l OSP) posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu o zaujatosti sudcov krajského
súdu (§ 15a ods. 1 OSP) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle
ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto vzťah ide
vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad vtedy, ak sudca
má určitý osobný, priateľský alebo iný vzťah so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 16 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 14 O.s.p.
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcov ustanoví zákon ( čl. 38 ods. l Listiny
základných práv a slobôd). Tak ako zákon túto príslušnosť ustanovil, je zásadne daná, a preto možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré mu reálne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo.
Pokiaľ však ide o sudcov senátu 16 Co Krajského súdu v Prešove, v ich prípade nebola
zistená žiadna z okolností, ktorá by ich v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. umožňovala vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Podstatou zhodného vyjadrenia týchto sudcov je,
že k účastníkom konania a k prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah a necítia sa byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že sudca je pri
výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je
povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a
povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len
z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade u sudcov
uvedených vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Meradlom pre hodnotenie objektivity
sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované
tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho
konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať
pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred
nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu
vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a
vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu
prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a
rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")],
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z
prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných
dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a
spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a
správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre
vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti
Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z
prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom
alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne
rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Pokiaľ teda vidí žalobca okolnosti svedčiace o zaujatosti sudcov v postupe v konaní
či v spôsobe rozhodnutia v právnych veciach, v ktorých rozhodoval Krajský súd v Prešove,
táto okolnosť nemôže zakladať dôvod pre vylúčenie sudcov tohto súdu z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za potrebné uviesť, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodnutím. Na
dosiahnutie nápravy v týchto prípadoch v občianskom súdom konaní slúžia iné prostriedky, a
však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe však bez
ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 14 ods. l O.s.p,, ak
súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter
by objektivizoval uplatnenú námietku.
Dôvodom na vylúčenie sudcov Krajského súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania
nemôže byť ani okolnosť, že primátor mesta P. JUDr. H. pozná sudcov tohto súdu. Táto
skutočnosť bez konkretizácie jeho osobného vzťahu ku konkrétnym sudcom tohto súdu
nevytvára pochybnosti o nezaujatosti sudcov a objektívne nie je spôsobilá bez ďalšieho tieto
pochybnosti vyvolať. V zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (viď tiež § 2
ods. 2 zák. č. 358/2000 Z.z.) sú totiž sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len
zákonom.
Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorú by
mohol považovať za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., nevyhovel vznesenej námietke
zaujatosti a rozhodol tak, že (vo výroku tohto uznesenia uvedení) sudcovia Krajského súdu
v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta