7 Nc 14/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G.,   spol. s.r.o. so sídlom v G., IČO X., zastúpenej J. S. advokátkou so sídlom v D., K. proti žalovaným 1/ P., s.r.o. so

sídlom v B., IČO X., 2/ P., s.r.o. so sídlom v G. spol. s.r.o., IČO X., oboch zastúpených

Advokátskou kanceláriou K. S. so sídlom v B., IČO X., o nahradenie vyhlásenia vôľe

a o určenie neplatnosti zmluvy, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 9 Co

82/2010 a na Okresnom   súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10 C 113/2004, o vylúčení

sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. S. H., takto

r o z h o d o l :  

Sudkyňa Krajského súdu v Trnave JUDr. S. H.   n i e   je   v y l ú č e n á   z

prejednávania a   rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.  

9 Co 82/2010 (vec Okresného súdu Dunajská Streda vedená pod sp. zn. 10 C 113/2004).

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. S. H. v konaní vedenom na

Krajskom súde v Trnave   pod sp. zn. 9 Co 82/2010   predložila vec na rozhodnutie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. z dôvodu námietky

zaujatosti vznesenej proti jej osobe žalovanými 1/ a 2/ podaním zo 14. februára 2011.

Žalovaní 1/ a 2/ námietku zaujatosti vznesenú proti sudkyni Krajského súdu v Trnave

JUDr. S. H.   zdôvodnili zistením (pri nahliadnutí do súdneho spisu   14. februára 2011),   že

predmetná vec napadla Krajskému súdu v Trnave 8. marca 2010, náhodným výberom bola

pridelená na prejednanie a rozhodnutie odvolaciemu senátu 9 Co (sp.zn. 9 Co 82/2010). Dňa

11. júna 2010 bola vec bez náhodného výberu pridelená na prejednanie a rozhodnutie do

odvolacieho senátu 11 Co, ktorého predsedníčkou senátu je JUDr. S. H., ďalší dvaja členovia

senátu 9 Co ako zákonní sudcovia nie sú členmi odvolacieho senátu 11 Co. Táto skutočnosť u žalovaných vyvolala objektívnu   pochybnosť o nezaujatosti konajúcej predsedníčky senátu

11 Co JUDr. S. H. pre jej pomer k veci a preto navrhli   jej vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci.

JUDr. S. H. k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že predmetná vec bola pridelená

do odvolacieho senátu 11 Co   v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok

2010   v znení dodatku č. 8 bodu II k tomuto rozvrhu práce   a prílohy k   1 Spr. R 15/2010.

Z dôvodu, že účastníkov konania nepozná a je i bez pomeru   k právnym zástupcom

účastníkov konania, vo veci sa preto necíti byť zaujatá.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave  

(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle § 14 O.s.p.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až  

§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu  

(§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na

prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť)

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu vtedy, ak sudca rozhodoval vec

na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanej veci o takýto prípad

nejde.

JUDr. S. H. sudkyňa   Krajského súdu v Trnave vo vyjadrení   (čl. 612 spisu)

nedeklarovala   žiaden zákonný dôvod, ktorý ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. považuje za

právne relevantný a odôvodňujúci vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania v

predmetnej veci.

Vznesená námietka zaujatosti pre „pomer k veci“ je žalovanými zdôvodnená

podozrením „o nesprávnom obsadení odvolacieho senátu“ smerujúcou k záveru žalovaných

o porušení ich práv na zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 ústavy Slovenskej

republiky.  

Nadriadený súd musí pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej osoby (§ 15 a § 15a O.s.p.)

starostlivo zvážiť všetky individuálne okolnosti veci a rozhodnúť aj so zreteľom na uvedenú

ústavnú zásadu. O prípad odňatia veci zákonnému sudcovi by totiž išlo aj vtedy, pokiaľ by

nadriadený súd (§ 16 O.s.p.) vylúčil zákonného sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci bez toho, aby boli splnené podmienky pre jeho vylúčenie v zmysle § 14

ods. 1 O.s.p.

  V zmysle čl. 1 veta prvá ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický

a právny štát; v zmysle čl. 1 ods. 2   ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava

všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavy

vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy

v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy; podľa čl. 141 ods. 2

ústavy sa súdnictvo vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

V zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou (podľa čl. 7

ods. 2 a 5 ústavy a zákonom).

Inštitút vylúčenia sudcu v občianskom súdnom konaní má síce úzku väzbu na ústavnú

zásadu, v zmysle ktorej nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi, avšak tieto inštitúty

nemožno bez ďalšieho vzájomne spolu zlučovať vzhľadom na odlišnosť právnych úprav, ich obsah i zmysel. V procesnej postupnosti oboch inštitútov je potrebné vidieť to, že v zásade

právo na zákonného sudcu je vždy predpokladom (možnosťou) na uplatnenie práv podľa §15a O.s.p. v spojení s § 14 O.s.p. V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať

nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce

príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje práve

inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý zákonom

predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný

sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci. (viď Najvyšší súd

Slovenskej republiky sp.zn. 3 Nc 12/2010). Nesprávne obsadený súd alebo „nedostatok“

zákonného sudcu sám o sebe však nie je žiadnym z dôvodov na ktorý dopadá ustanovenie

§14 ods. 1 O.s.p.; je však vždy odvolacím či dovolacím dôvodom   (§ 221 ods. 1 písm. g/

O.s.p., § 237 písm. g/ O.s.p). V rámci   rozhodovania o vylúčení sudcov podľa ustanovení  

§ 14 až   § 16 O.s.p. nadriadený súd nie je oprávnený riešiť otázku zákonného sudcu a to ani

ako otázku predbežnú.  

Vychádzajúc z vyššie podaného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd

Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o vylúčení sudkyne Krajského   súdu v Trnave JUDr. S. H. z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. So

zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že JUDr. S. H. nie je vylúčená

z prejednania a rozhodovania danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. marca 2011  

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť : Hrčková Marta