7 Nc 11/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. J. H. bývajúcej v S., proti odporcovi RNDr. R. H., bývajúcemu v S., o rozvod manželstva,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8 C 170/2010, o vylúčení sudcov Krajského
súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 23 NcC
51/2010 takto
r o z h o d o l :
1. Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. A. J., JUDr. I. J., JUDr. M.
K., JUDr. M. S., Mgr. V. Z., JUDr. T. B., JUDr. I. I., JUDr. Ľ. J., JUDr. J. K., JUDr. D. Š.,
JUDr. V. T., V. V., JUDr. D. W., JUDr. P. L., JUDr. Ľ. B. ml., JUDr. R. F., JUDr. M. U.,
JUDr. B. H. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 23 NcC 51/2010 ( veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 8 C 170/2010 ).
2. Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. A. D., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S., Mgr. F.
B., Mgr. D. Č., JUDr. K. S., JUDr. S. H., Mgr. J. M., JUDr. P. S., JUDr. K. B. n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 23 NcC
51/2010 ( veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 8 C 170/2010 ).
O d ô v o d n e n i e:
V konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
8 C 170/2010 oznámili sudcovia tohto okresného súdu, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a podpredseda okresného súdu predložil
spis na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. Krajskému súdu v Trnave ako nadriadenému
súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. 13 NcC 51/2010. Pretože podľa oznámenia sudcov
Krajského súdu v Trnave ( okrem Mgr. D. Č., JUDr. P. S., a JUDr. K. B. ) sú u n ich dané
dôvody vylučujúce sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, bol spis krajským súdom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na posúdenie, či sudcovia Krajského súdu
v Trnave sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybností
o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mat' pochybnosti o nezaujatosti.
Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k
prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe
skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide
medziiným napríklad v prípade priateľského, prípadne nepriateľského vzťahu sudcu k
účastníkovi konania) alebo k zástupcovi účastníka konania (obdobného charakteru ako u účastníka konania).
Sudcu možno vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania (§ I5a O.s.p.), alebo na
základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie
veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených
osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu
prerokovať návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a
rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania
konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný,
profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a príslušný odstup od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je
daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, že nikto nesmie byt' odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu - napriek
jeho vnútornému úsiliu a profesionálnej úrovni - bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednamia a rozhodovania
veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
Nadriadený súd skúma nestrannosť sudcu z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a
objektívneho hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť
prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť
sudcu iba niekomu (účastníkovi konania, ale aj samotnému sudcovi) subjektívne javí, ale to,
či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o
nezaujatosti sudcu. Sama skutočnosť, že sudca sa iba subjektívne domnieva, že sú u neho
dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá preto ešte bez
ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z
nedostatku nestrannosti sudcu sa musí totiž zakladať na objektívnych, dostatočne závažných
(a preskúmateľných) skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno pritom chápať tak, že
čokoľvek, čo vrhá aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu
predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Piersach v. Belgicko z 1. októbra 1982).
V prípade sudcov Krajského súdu v Trnave JUDr. A. D., JUDr. M. K., JUDr. Ľ. S.,
Mgr. F. B., JUDr. K. S., JUDr. S. H., Mgr. J. M.,, uvedených vo výroku 2/, ktorí nachádzali
svoju subjektívnu zaujatosť v ich kolegiálnom, či bližšie nešpecifikovanom osobnom vzťahu
k navrhovateľke JUDr. J. H. ako sudkyni a bývalej kolegyne z OS Trnava, absentuje
objektívny základ nimi konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú
založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí
rámec profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať, bez ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti. Takisto samotná skutočnosť, že navrhovateľku osobne poznajú, nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe
ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. Až v prípade, že
by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu
a nadobudol charakter bližšieho osobného - priateľského vzťahu, pôjde o okolnosť
vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Len tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudcu, ku
ktorému majú iní sudcovia kolegiálny vzťah, nemôže založiť pomer predpokladaný
ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p..
Sudcovia Mgr. D. Č., JUDr. P. S. a JUDr. K. B., uviedli, že sa vo veci necítia byť
zaujatí.
Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. E. B., JUDr. A. J,.JUDr. I. J., JUDr. M. K.,
JUDr. M. S., Mgr. V. Z., JUDr. T. B., JUDr. I. I., JUDr. Ľ. J., JUDr. J. K., JUDr. D. Š., JUDr.
V. T., V. V., JUDr. D. W., JUDr. P. L., JUDr. Ľ. B. ml., JUDr. R. F., JUDr. M. U., JUDr. B.
H., uvedení vo výroku 1/, vo vyjadreniach k námietke zaujatosti svoj pomer k žalobcovi
bližšie špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, že presahuje
rámec bežnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného
života ( pravidelné priateľské stretnutia mimo pracovného času i za účasti rodinných
príslušníkov, stretávanie sa pri rôznych akciách aj v súkromí, spoločné dovolenky a pod. ).
Iba uvedené okolnosti totiž zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k
účastníkovi konania tak zo subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto
sú spôsobilé naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a
rozhodovania veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o týchto sudcoch rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokoch 1/,2/ tohto rozhodnutia.
O sudcoch Krajského súdu v Trnave JUDr. P. P. ( t.č. na rodičovskej dovolenke ),
JUDr. M. J. a JUDr. L. S. ( t.č. na stáži na Najvyššom súde Slovenskej republiky ), Najvyšší
súd Slovenskej republiky nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta