Najvyšší súd
7MCdo 9/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného I. P. spol. s. r. o., so sídlom v L., proti povinnej J. Z. bývajúcej v Ľ., pre vymoženie 66,39 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4 Er 118/2008, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok z
3. januára 2011 sp. zn. 4 Er 118/2008, takto
r o z h o d o l:
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok uznesením z 3. januára 2011 č. k. 4 Er 118/2008,
EX 732/08 – 22 námietky povinnej proti exekúcii doručenej súdnemu exekútorovi Mgr. Š.
M., Exekútorský úrad L. dňa 15. 10. 2010 zamietol. Uviedol, že exekučné konanie v danej
veci sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Ružomberok z 24. 11. 1997 č. k. Rob 4002/97, ktorým bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného 2 000 Sk ( 66, 39 € ) a trovy konania 940 Sk
(31,20 € ). Na základe odvolania povinnej proti výroku o trovách konania, súd uznesením
z 5. 6. 1998 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dňa 3. 4.
2008 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie ( pre vymoženie
pohľadávky oprávneného 2 000 Sk a trov exekúcie ). Pokiaľ sa povinná vo svojich
námietkach odvoláva na rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo 7. 10. 2008 č. k. 5 C
195/2008 – 17, (v ktorom jej bola uložená povinnosť zaplatiť 1 056 Sk titulom
neuhradených úrokov z omeškania zo sumy 2 000 Sk priznanej oprávnenému uvedeným 7 M Cdo 9/2011
platobným rozkazom a trovy konania 2 070 Sk), poukázal na skutočnosť, že úroky boli
samostatným predmetom konania, ktoré nesúvisí s prebiehajúcim exekučným konaním. Aj
keď bol návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 2 000 Sk od 6. 4. 2007 do
zaplatenia zamietnutý z dôvodu premlčania tohto nároku ( § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ), v čase začatia exekučného konania ( 7. 3. 2008 ) pohľadávka oprávneného (
pre vymoženie 2 000 Sk ) premlčaná nebola. Preto nie je daný dôvod pre vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a pre jej zastavenie ( povinná sumu 2000 Sk neuhradila ).
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal na podnet povinnej mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
v otázke premlčania práva priznaného exekučným titulom v súvislosti s nesprávnym
vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti a tým následne nesprávne posúdenie
existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku ( po vyhlásení exekúcie za neprípustnú) vedúce k ( nesprávnemu ) zamietnutiu
námietok povinnej. Uviedol, že povinná ( odporkyňa ) prevzala platobný rozkaz ( exekučný
titul ) 30. decembra 1997, ktorým dňom jej začala plynúť 15-dňová lehota na zaplatenie sumy
2 000 Sk a trov konania 940 Sk resp. na podanie odporu. Tento vo veci samej nepodala,
podala len odvolanie do rozhodnutia o trovách konania. Právny zástupca povinného (
navrhovateľa ) platobný rozkaz prevzal dňa 26. februára 1998 a súd pripočítaním 15-dňovej
lehoty k tomuto dátumu vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu dňom
14. marca 1998. Tento postup považoval za nesprávny. Podanie odporu proti platobnému
rozkazu neprislúcha navrhovateľovi, preto nebol dôvod, aby súd k dátumu ním prevzatého
platobného rozkazu pripočítal pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a jeho právoplatnosť
čo do istiny vyznačil až na deň 14. 3. 1998. Na tomto závere podľa jeho názoru nič nemení
ani znenie § 174 ods. 4 O. s. p. ( ak navrhovateľ vzal návrh späť po vydaní platobného
rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho
vydal ). Z toho vyplýva, že v čase začatia exekučného konania ( 7. 3. 2008 ) bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu v dôsledku uplynutia desaťročnej premlčacej doby
už premlčané. Premlčanie judikovaného práva je v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a pre zastavenie exekúcie.
Rozhodnutie, ktorým súd námietky povinnej zamietol je preto nezákonné.
7 M Cdo 9/2011
Oprávnený a povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
Slovenskej republiky nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g ods. 1
O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. )
preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je
opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti
tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania namieta.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je
viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ).
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho
dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady
dovolateľ v mimoriadnom dovolaní nenamietal a nezistil ich ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7 M Cdo 9/2011
Podľa dovolateľa okresný súd nesprávne posúdil existenciu dôvodu pre zastavenie
exekúcie ( po jej vyhlásení za neprípustnú ) v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku spočívajúceho v premlčaní práva priznaného exekučným titulom,
vychádzajúc z nesprávneho dátumu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.
Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. M. F., Exekútorský úrad P., so
sídlom v P., kancelária L. podal na Okresný súd Ružomberok dňa 20. 3. 2008 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu č. k. Ro 4002/97, vydaného Okresným súdom Ružomberok dňa 24. 11. 1997 .
Platobný rozkaz bol doručený odporkyni ( povinnej ) 30. 12. 1997 a zástupcovi
navrhovateľa ( právnemu predchodcovi oprávneného S. a. s., so sídlom v B. ) Mgr. J. L.
26. 2. 1997. Proti jeho výroku o trovách konania podala odvolanie odporkyňa ( povinná )
a Okresný súd Ružomberok uznesením z 5. 6. 1998 č. k. 4 C 247/98, právoplatným dňom 2.
7. 1998 rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol platobný rozkaz ( vo veci samej )
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14. 3. 1998. Návrh na vykonanie exekúcie podal
oprávnený ( súdnemu exekútorovi ) dňa 7. 3. 2008. Okresný súd Ružomberok poverením z 3.
4. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie povinnosti zaplatiť
2 000 Sk uloženej platobným rozkazom. Povinná podala proti exekúcii námietky (
adresované súdnemu exekútorovi Mgr. Š. M., Exekútorský úrad v L. ) a žiadala exekúciu
zastaviť, ktoré okresný súd napadnutým uznesením zamietol.
Podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez
vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvádzaných navrhovateľom. V platobnom
rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal
odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí
odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 173 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,
náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 174 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor
s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
7 M Cdo 9/2011
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý
koná sám za seba ( § 91 ods. 1 ). Opravný prostriedkom len proti výroku o trovách konania je
odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať
exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie ( § 44 ).
Podľa § 50 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti
exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na
dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od
vykonania exekúcie ( § 46 ), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ).Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 O. z. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď
k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od
uplynutia tejto lehoty.
7 M Cdo 9/2011
Podľa § 112 O. z. ak veriteľ v premlčanej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal správnosť určenia dátumu
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ( platobného rozkazu doručeného
zástupcovi oprávneného 26. 2. 1998 a povinnej 30. 12. 1997 ). Podľa jeho právneho názoru
rozhodujúcim dňom , z ktorého bolo treba pri jej výpočte vychádzať, bol deň doručenia
platobného rozkazu povinnej ( odporkyni ) a nie zástupcovi oprávneného ( navrhovateľa ),
doručeného mu neskôr, ktorému podanie odporu neprislúcha ( môže ho podať len odporca ).
Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu exekútorovi 7. 3. 2008, otázka
správnosti vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu dňom 14. 3. 1998
bola relevantnou otázkou pre posúdenie ( ne ) existencie dôvodu pre vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a pre jej zastavenie, spočívajúceho v ( ne ) premlčaní práva exekučným titulom
priznaného ( § 110 O. z. ). Tým aj správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu
o námietkach povinnej ( vychádzajúceho z právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
dňom 14. 3. 1998 ).
V posudzovanej veci preto predmetom prieskumu dovolacieho súdu bola otázka
( ne ) správnosti postupu súdu pri určení dňa právoplatnosti a vykonateľnosti platobného
rozkazu ( exekučného titulu ), od vyriešenia ktorej závisí posúdenie otázky ( ne ) premlčania
práva ním priznaného v čase začatia exekučného konania ( 7. 3. 2008 ).
Ustanovenie § 173 ods. 1 O. s. p. stanoví ohľadne doručovania platobného rozkazu
len to, že ho treba doručiť do vlastných rúk odporcovi, o doručení navrhovateľovi tu nie je
uvedené nič. Z toho však nemožno vyvodiť, že platobný rozkaz netreba doručiť aj
navrhovateľovi. Aj keď ustanovenie § 174 ods. 1, 2 O. s. p. priznáva právo podať odpor
len odporcovi, ale počíta aj s oprávnením navrhovateľa podať odvolanie proti výroku
o trovách konania. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje o trovách konania súčasne s vydaním
platobného rozkazu a platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor ( s odôvodnením )
má účinky právoplatného rozsudku, možno vyvodiť, že je nutné doručiť platobný rozkaz aj
navrhovateľovi.
7 M Cdo 9/2011
To, že platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku ( § 174 ods. 1 O. s. p. )
znamená, že od nadobudnutia jeho právoplatnosti, jeho dôsledky budú totožné
s dôsledkami rozsudku. Preto správne určenie, ktorým dňom nadobudne platobný rozkaz
právoplatnosť ( a vykonateľnosť ) je z hľadiska týchto dôsledkov dôležité. Keďže pri určení
dňa právoplatnosti rozsudku sa vychádza zo dňa jeho doručenia poslednému účastníkovi
konania ( inak oprávnenému na podanie odvolania ) a keďže platobný rozkaz, ako vyplýva
z uvedeného, treba doručiť tak navrhovateľovi ako aj odporcovi ( Občiansky súdny poriadok
im priznáva oprávnenie na podanie opravného prostriedku ), nemožno ani pri určení jeho
právoplatnosti vychádzať z iného dňa, ako zo dňa doručenia poslednému účastníkovi
konania ( či už navrhovateľovi alebo odporcovi ). Opačný výklad by znamenal potrebu
určenia právoplatnosti zvlášť vo veci samej a zvlášť vo výroku o trovách konania, čo by
bolo zmätočné a v rozpore s právnou istotou účastníkov konania. Preto nie je správny právny
záver generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého sa pri určení
právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu vychádza len zo dňa jeho doručenia
odporcovi.
Z uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora Slovenskej republiky a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti
uzneseniu okresného súdu, ktoré nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f
ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) zamietol ( § 243i ods. 2 v spojení § 243b ods. 1 O. s. p. ).
Oprávnenému, ktorý mal v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, nepriznal
dovolací súd náhradu trov tohto konania, lebo mu žiadne trovy nevznikli ( § 243i ods. 2
O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
7 M Cdo 9/2011
Hrčková Marta