7MCdo/8/2011

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 6/A, IČO: 35 697 270, proti povinnému V. N., naposledy bývajúceho v G., zomrelého XX. februára XXXX, pre vymoženie 689,97 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23 Er 666/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 15. februára 2010 č.k. 23 Er 666/2003-18 v časti výroku o trovách exekúcie exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej, Exekútorský úrad Nové Mesto na Váhom, Lipová č. 7, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn. 19 CoE 206/2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z 15. februára 2010 č.k. 23 Er 666/2003-18 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn. 19 CoE 206/2010 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín uznesením z 15. februára 2010 č.k. 23 Er 666/2003-18 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Takto rozhodol po zistení, že povinný v priebehu exekučného konania (začatého 8. augusta 2002) zomrel XX. J. XXXX, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.) a preto v danej veci je odôvodnený postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Výrok o nepriznaní trov exekúcie súdnej exekútorke odôvodnil tým, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno povinnému uložiť, tento smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosti z exekučného titulu neprešli na inú osobu. Nebola zistená ani procesná zodpovednosť oprávnenej za zastavenie exekúcie v dôsledku smrti povinného, ktorá by podľa § 203 Exekučného poriadku odôvodňovala jej povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke.

Na odvolanie súdnej exekútorky (čo do výroku o trovách exekúcie) Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. mája 2010 sp. zn. 19 CoE 206/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l, 2 Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť nezakladá použitie § 203 Exekučného poriadku.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že úmrtie povinného samo osebe nie je dôvodom na zastavenie exekučného konania. V prípade, a k zosnulý - povinný zanechá majetok, pokračuje sa v exekúcii s jeho dedičmi. Prechod práv a povinností počas exekúcie je upravený v § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. V prípade ak majetok nezanechá, súd exekučné konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Generálny prokurátor mal za to, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd prvého stupňa mal pri stanovení náhrady trov exekúcie vychádzať z ustanovenia § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávnenú. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie exekučného poriadku, v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil; uvedený nedostatok neodstránil ani odvolací súd, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Oprávnená k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že rozhodnutie o ňom ponecháva na úvahe súdu.

Súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov náležite nezohľadnili skutočnosť, ktorá má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie exekútora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď nezohľadnili nemajetnosť povinného, za vecne nesprávne (viď napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 4 M Cdo 14/2006, 2 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011, 3 M Cdo 10/2011, 7 M Cdo 5/2011). Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací súd za daného stavu veci za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.