7MCdo/2/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. I., bývajúcej v Y., v súčasnosti Domov Katolíckej Charity, Rabča, proti žalovanému V. V., bývajúcemu v S., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 232/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2011 sp. zn. 8 Co 35/2011 a rozsudku Okresného súdu Martin z 12. augusta 2010 č.k. 7 C 232/2008-205, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. apríla 2011 sp. zn. 8 Co 35/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin z 12. augusta 2010 č.k. 7 C 232/2008-205 vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania; vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Martin rozsudkom z 12. augusta 2010 č.k. 7 C 232/2008-205 určil neplatnosť zmluvy o prevode bytu (byt č. X, na treťom nadzemnom podlaží obytného domu súpisné číslo XXX, vchod č. XX, na ulici L.) spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a n a príslušenstve predmetného domu a spoluvlastníckom podiele na zastavanom pozemku predmetným domom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Martine pod č. I.. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 7 421,95 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ich výšku (v prípade stanovenia odmeny advokáta) určil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby poskytnutej v roku 2009 a 2010 určil sumou 486 €.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. apríla 2011 sp. zn. 8 Co 35/2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.); žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálnyprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania a potvrdenému rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Žiadal tieto rozhodnutia v napadnutých výrokoch zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súdy (prvostupňový a odvolací) vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), lebo na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania nesprávne aplikovali vyhlášku v znení účinnom od 1. júna 2009. Vzhľadom na to, súdy nesprávne stanovili výšku odmeny za právnu službu poskytnutú žalobkyni - ako klientke (fyzickej osobe) pri predmete konania týkajúceho sa nehnuteľnosti určenej a slúžiacej na jej bývanie, tak ako to predpokladá ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky.

Žalobkyňa a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalovaného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal v dovolaním dotknutej časti rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej veci neboli tieto procesné vady konania namietané a ich existenciu nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Mimoriadne dovolanie je odôvodňované tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom v súdnom konaní rozumie vyhláška. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky (v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/2009 Z.z. účinnej od 1. júna 2009) platí, že ak je klientom fyzická osoba a premet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 1 ods. 3 vyhlášky). Podľa prechodného ustanovenia § 20a vyhlášky za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmeny vyhlášky (teda pred 1. júnom 2009), patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

V preskúmavanej veci súdmi priznané trovy prvostupňového konania žalobkyne zahŕňajú tiež trovy jej právneho zastúpenia za úkony právnych služieb - účasť na výsluchu 11. júna 2009, účasť napojednávaní súdu 27. júla 2009, 2. novembra 2009, 26. novembra 2009, 17. decembra 2009, 11. februára 2010, 18. marca 2010, 3. mája 2010 a 12. augusta 2010 (v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky). Z obsahu žaloby (i rozhodnutí súdov) je zrejmý premet sporu - poskytnutie súdnej ochrany fyzickej osobe vo vzťahu k nehnuteľnosti určenej na bývanie (bytu - § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, LV č. XXXX - č.l. 4 a 5 spisu). Z potvrdeného rozhodnutia súdu prvého stupňového vyplýva, že pri výpočte týchto trov súd nepostupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení účinnom od 1. júna 2009 (sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil sumou 486,29 €), pritom jedna trinástina výpočtového základu predstavovala v roku 2009 sumu 53,49 € a v roku 2010 sumu 55,49 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, v tom, že zo strany súdov nižších stupňov išlo o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania v spojení s potvrdeným výrokom rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté výroky týchto rozsudkov zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.