UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky X., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr. V., advokátom v V., proti odporcovi Q. bývajúcemu v V. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6 C 320/1994, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 18. decembra 2008 sp. zn. 6 C 320/1994 - 378, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 18. decembra 2008 č. k. 6 C 320/1994 - 378 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 20. septembra 1999 č. k. 6 C 320/94 - 183 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov ( ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo 7. februára 1994 č. k. 11 C 515/93 -14, právoplatným dňom 20. júna 1994 ) tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal písací stôl EDO, dýhované regále, obývaciu izbu PRIMO, detskú izbu STANKO, konferenčný stolík PRIMO, dvojváľandu zakúpenú v roku 1993, motocykel Babeta, žmýkačku, plynový sporák, plynové fľaše, rohovú lavicu, koberec zo spálne, koberec z chodby, tri plyšové koberce, dva krištáľové lustre, záclony z detskej izby, obývačky a kuchyne, dederónové závesy, dve hrncové súpravy, vežu LANICO, mraziaci pult CALEX, práčku ROMO Comb, žehličku, sošky, sošku orla, mosadznú vázu, horské slnko, dva paplóny s obliečkami, dve pneumatiky, podvozok na automobil SImCO 1301, náhradné súčiastky a päť kolies s pneumatikami v uvedených hodnotách, zostatkovú hodnotu členského podielu družstevného bytu a anuitu v hodnote 45 365, 72 Sk (1 505,86 € ), zostatok na sporožírovom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni a. s., mestská pobočka Považská Bystrica, č. 16 - 794619 - 6 vo výške 297, 40 Sk ( 9,87 € ), všetko spolu v hodnote 115 253, 12 Sk (3 825,70 € ). Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal sedaciu súpravu NOKTURNO, dvojváľandu zakúpenú v roku 1992, chladničku CALEX s mraziakom, automatickú práčku Tatramat, tri plyšové koberce, béžový koberec, dva lustre, plyšové závesy, fritovací hrniec, obývaciu stenu BEBRAVA, televízor TESLA Color, osobný automobil B. - 30, motocykel X. - 01, 20 kusov ozdobnej keramiky, kvetinový stojan dva paplóny s obliečkami v uvedených hodnotách, všetko spolu v hodnote 123 134 Sk (4 087,3 € ). Navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť odporcovi ( z tituluvyrovnania spoluvlastníckych podielov ) sumu 22 672, 42 Sk ( 752,59 € ) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľke jednu obrúčku, jeden prsteň s bielym očkom, jeden prsteň s červeným očkom, jeden zlatý prsteň bez očka a tri zlaté retiazky a zaplatiť jej náhradu trov konania a právneho zastúpenia 5 076 Sk ( 168,49 € ) k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 4 924 Sk (163,45 € ) a povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému po 1 202 Sk (39,90 € ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka prihliadol na potreby maloletých detí vo výchove navrhovateľky, keď hodnota všetkých vecí predstavuje sumu 246 247, 12 Sk ( 8 173,90€ ), z ktorej mala pripadnúť každému z účastníkov jedna polovica. Od tejto sumy odpočítal zostatkovú hodnotu členského podielu družstevného bytu a anuity, vyplatenú odporcom z jeho výlučných finančných prostriedkov a ktorá pripadla navrhovateľke. Takto zostala suma 200 881, 40 Sk ( 6 668,04€ ), z ktorej každému z účastníkov mala pripadnúť suma 100 440, 70 Sk ( 3 334,02 € ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2 O. s. p. Krajský súd v Trenčína na odvolanie odporcu uznesením zo 4. februára 2004 sp. zn. 5 Co 58/00 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Okresný súd Považská Bystrica ( v poradí druhým ) rozsudkom z 18. decembra 2008 č. k. 6 C 320/1994 - 378 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal konferenčný stolík PRIMO, dvojváľandu, plynový sporák, dve plynové fľaše, koberec zo spálne, koberec z chodby, záclony z detskej izby, obývacej izby a kuchyne, mraziaci pult CALEX, žehličku, dve sošky, sošku orla, mosadznú vázu, horské slnko, dve pneumatiky, podvozok SIMCA 1301, päť kolies s pneumatikami, béžový koberec, fritovací hrniec, 20 kusov ozdobnej keramiky kvetinový stojan, tri plyšové koberce, dederónové závesy, dva paplóny s obliečkami v uvedenej hodnote, zostatok na sporožírovom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni a. s., mestská pobočka Považská Bystrica č. 16 - 794619 - 6 vo výške 297, 40 Sk (9,87 € ) a zostatkovú hodnotu členského podielu družstevného bytu a anuitu v hodnote 45 365, 70 Sk (1 506,16 € ), všetko spolu v hodnote 76 241, 12 Sk ( 2 530,74 € ). Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal sedaciu súpravu NOKTURNO, dvojváľandu, chladničku CALEX, automatickú práčku Tatramat, krištáľový luster, luster, plyšové závesy, obývaciu stenu BEBRAVA, televízor TESLA Color, osobný automobil VAZ 2105, písací stôl EDO, dyhové regále, obývaciu stenu PRIMO, detskú stenu STANKO, motocykel Babeta, žmýkačku, rohovú lavicu, krištáľový luster, dve súpravy hrncov, vežu LANICO, práčku ROMO Combi, tri plyšové koberce, motocykel JAWA 250, dva paplóny s obliečkami v uvedenej hodnote, spolu v hodnote 160 956 Sk ( 5 342,76 € ). Odporcovi uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľke ( z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov ) 13 400 Sk ( 444,80 € ), vydať navrhovateľke jednu obrúčku, jeden prsteň s bielym očkom, jeden prsteň s červeným očkom, jeden zlatý prsteň bez očka a tri zlaté retiazky a zaplatiť náhradu trov konania a právneho zastúpenia 24 104 Sk ( 800,11 € ) k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 4 742 Sk ( 157,41 € ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva zohľadnil ich držbu účastníkmi konania ( vzhľadom na dĺžku konania ) a existenciu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi celú zostatkovú hodnotu členského podielu družstevného bytu, pretože v konaní bolo preukázané, že ju uhradil ( počas manželstva ) z prostriedkov, ktoré mal pred manželstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2 O. s. p. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 22. decembra 2009 sp. zn. 5 Co 54/2009 odvolacieho konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania odporcom ( § 207 ods. 2, 3 O..s p. ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal na podnet odporcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby ho najvyšší súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 243f ods. 1 písm. f/ O. s. p. ) pri stanovení hodnoty členského podielu v bytovom družstve, keď vychádzal len z jeho zostatkovej ceny (odporcom v konaní namietanej ). Uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( § 150 Občianskeho zákonníka ) sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Okresný súd mal okrem iného v konaní vyporiadať aj zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve ( právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi súd v osobitnom konaní zrušil a určil, že byt bude ďalej ako nájomníčka užívať navrhovateľka ). Členský podiel v stavebnom bytovom družstve je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Zdôraznil, že členský podiel v družstve, ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu ( resp. tretím osobám ). Táto skutočnosť nič nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva teda už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena ( tiež trhová hodnota ) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 29/2000 ). Plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže v prejednávanej veci zabezpečiť iba také rozhodnutie, pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajúce na toho - ktorého účastníka, budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno ( v danom mieste a čase ) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci. Navyše platné znenie § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97). Nedodržaním tejto zásady okresný súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania, pretože jeden z účastníkov bol oproti druhému účastníkovi znevýhodnený, resp. jeden z nich nepomerne zvýhodnený. Vychádzaním z ceny veci, či majetkovej hodnoty v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa potieral trhový systém. Treba pritom vziať do úvahy, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania ( ako je to v danej veci ) môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veci, ktorá do spoluvlastníctva patrí, resp. i hodnota veci vyjadrená peňažným ekvivalentom je rozdielna. Možno potom konštatovať, že okresný súd pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku medzi bývalými manželmi nepomerne zvýhodnil navrhovateľku oproti odporcovi, keď ako spoločné majetkové právo zohľadnil len zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, ktorú prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka tak získala družstevný byt tzv. trhovej hodnoty značne prevyšujúcej zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva. Navrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky buď zastaviť pre nedostatok jednej z podmienok konania, prípadne ako nedôvodné zamietnuť, lebo napadnuté rozhodnutie je správne, zákonné a spravodlivé. Konštatovala, že podanie mimoriadneho dovolaniaodporuje nielen § 243e O. s. p., ale aj čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv slobôd z dôvodu, že účastníkovi konania, ktorý nevyužil všetky prostriedky ochrany ( napr. odvolanie, ktoré zobral späť ), ponúka možnosť zvrátiť ustanovený postup konania obchádzaním inštitútu opravných prostriedkov, lehôt na ich podanie a náležitosti týchto opravných prostriedkov. Právny názor vyjadrený v mimoriadnom dovolaní a týkajúci sa hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve považovala za nesprávny. Uviedla, že členstvo v bytovom družstve nie je vlastníctvom družstevného bytu a ani jeho ekvivalentom, ale samostatným majetkovým právom. Preto zaužívaná súdna prax ohľadom oceňovania členských práv v bytovom družstve nedôvodne prekračuje zákonný rámec uvedený v § 705 Občianskeho zákonníka ako aj príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Prevodom členských práv v bytovom družstve sa neprevádza vlastníctvo bytu a iné majetkové právo viažuce sa ku konkrétnemu bytu, ale len práva a povinnosti k určitému bytovému družstvu. Na podporu týchto tvrdení poukázala na skutočnosť, že rozsudkom o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu jej bola uložená povinnosť zabezpečiť odporcovi náhradný byť v trhových cenách, ktoré sú aktuálne v súčasnosti, teda uspokojiť jeho bytovú potrebu nájmom na dobu neurčitú, čo predstavuje cieľ a zmysel členstva v bytovom družstve t. j. ekvivalent členstva v bytovom družstve. Namietala tiež, že mimoriadne dovolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. v spojení s § 222 ods. 1 O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. ) v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnutí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady nie sú v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Námietka generálneho prokurátora sa týka postupu okresného súdu pri stanovení hodnoty členského podielu ( ktorá bola okrem iného predmetom vyporiadania ) a pri jej vyporiadaní v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ( § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( § 150 Občianskeho zákonníka ).
Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97 ). Z obsahu spisu vyplýva, že na základe osobitného návrhu navrhovateľky Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 25. apríla 1996 č. k. 9 C 1548/95 - 15 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. augusta 1996 sp. zn. 10 Co 2676/96, právoplatným dňom 5. novembra 1996, zrušil právo spoločného nájmu bytu manželmi k družstevnému 4 - izbovému bytu, nachádzajúcemu sa v V., číslo bytu XX s tým, že tento byt bude naďalej užívať navrhovateľka ako nájomníčka a členka družstva a odporcovi uložil povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. V tomto konaní sa ale nerozhodovalo o majetkovom vyporiadaní bývalých manželov ohľadom ich spoločného majetkového práva,t. j. vyporiadaní členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Okresný súd po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vo vzťahu k uvedenému družstevnému bytu tak, že pri vyporiadaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve vychádzal z jeho zostatkovej hodnoty, a túto vo výške 45 365, 70 Sk ( 1 505,86 € ) prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Členský podiel manželov v bytovom družstve je nepochybne majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd pri tomto vyporiadaní musí na ňu prihliadať ako na iné majetkové hodnoty manželov. Pri vyporiadaní sa aj tu berú na zreteľ cenové pomery v čase vyporiadania. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú ( trhovú ) cenu, a nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu ( ako sa mylne domnieva navrhovateľka ). Hodnota členského podielu sa pre účely vyporiadania určuje cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase, ako správne konštatoval generálny prokurátor ( pozri rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 29/2000, sp. zn. 3 Cdo 88 /2010 ). Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.