7 ECdo 88/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej R., so sídlom v K., IČO : X., zastúpenej JUDr. M. T., sídlom v B., IČO : X., v mene ktorej koná JUDr. M. T., konateľ  

a advokát, proti povinnému T. H., bývajúcemu v H., o vymoženie 86,97 eur  

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5 Er 439/2011, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2013 sp. zn.  

10 CoE 162/2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta uznesením z 19. marca 2012 č.k. 5 Er 439/2011-19 žiadosť

súdneho exekútora JUDr. E. V. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol  

(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 29. januára 2013 sp. zn.

10 CoE 162/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená prostredníctvom

zástupcu ustanoveného i pre dovolacie konanie dovolanie, ktorým navrhla napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Právny zástupca dovolateľky podaním z 18. apríla 2013, doručeným súdu 19. apríla

2013 (č.l. 161-163 spisu), vzal dovolanie („z 25. marca 2013 smerujúce proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2013 sp. zn. 10 CoE 162/2012 a uzneseniu Okresného

súdu Galanta z 19. marca 2012 sp. zn. 5 Er 439/2011“) v mene dovolateľky v celom rozsahu

späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že povinný uhradil oprávnenej svoj dlh v plnej

výške.  

Faxovým podaním doručeným súdu 19. apríla 2013 (č.l. 165-167 spisu) doplneným

písomne 22. apríla 2013 (č.l. 170-171) právny zástupca dovolateľky oznámil, že v dôsledku

chyby v písaní (sp. zn. 5 Er 439/2011 namiesto 12 Er 1051/2010) došlo k nesprávnemu

späťvzatiu dovolania a preto žiadal, aby súd   na   späťvzatie   dovolania   v tomto konaní

neprihliadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupoval v danej veci podľa ustanovenia § 243b ods. 4 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého ak

dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

Dovolací súd vychádzal z toho, že podaním dovolania začalo v danom prípade

dovolacie konanie.

Oprávnená zastúpená advokátom, ktorému pre dovolacie konanie udelila plnú moc,

právne účinným, jasným a zrozumiteľným spôsobom prejavila vôľu, aby sa jej dovolanie

vecne nepreskúmavalo a konanie o ňom aby bolo zastavené. Neobstojí tvrdenie oprávnenej  

o chybe, ktorej sa mala dopustiť pri písaní späťvzatia dovolania pokiaľ ide o uvedenie

spisovej značky okresného súdu, pretože v späťvzatí je navyše správne uvedené (spisovou

značkou a dátumom vydania) aj rozhodnutie odvolacieho súdu proti ktorému bolo dovolanie

pôvodne podané, čo je nezameniteľný znak toho, že späťvzatie dovolania sa vzťahovalo práve

k tomuto konaniu, nie k inému konaniu (sp. zn. 12 Er 1051/2010).  

Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd nemá inú možnosť, než dovolacie

konanie zastaviť. Späťvzatie dovolania je z tohto hľadiska definitívne. Dovolací súd

pripomína, že právne účinky každého procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa

zákonom ustanovené formálne náležitosti, nastávajú v momente, keď sa prejav vôle účastníka

dostane do dispozičnej sféry konajúceho súdu. Rovnako platí, že po tomto momente (teda   ex post) už nemožno účinne právne relevantným spôsobom uskutočnený procesný úkon

odvolať (viď R 60/1999). V danom prípade to znamená, že pokiaľ oprávnená nedokázala

predísť tomu (dôvod nerozhoduje), aby sa inak riadne späťvzatie dovolania nedostalo  

do dispozičnej sféry súdu, potom platí, že vzala účinne dovolanie späť. Po právne účinnom

späťvzatí dovolania nemôže už „vziať späť späťvzatie dovolania“, nemôže ani trvať  

na späťvzatom dovolaní a žiadať, aby konanie o dovolaní nebolo zastavené. Vo všeobecnosti

platí, že pokiaľ dovolateľ taký úkon predsa len urobí, dovolací súd naň neprihliada, lebo taký

úkon dovolateľa nemá žiadne procesné účinky (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky

sp. zn. 3 Cdo 247/2011).

Dovolací súd z týchto dôvodov konanie o dovolaní zastavil (§ 243b ods. 5 O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Oprávnená z procesného hľadiska

zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto

konania povinnému. Nakoľko však tomu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli,

dovolací súd mu ich preto nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová