UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mgr. X. Z., bytom v M., Z.. S. XX, proti povinnej AGROBARD spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov, so sídlom v Bardejove, J. Švermu 9, IČO: 31 676 405, zaniknutej výmazom z Obchodného registra 30. januára 2008, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 pod sp. zn. EX 711/1998, o vymoženie sumy 1.026,72 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 0Er/916/1998, o dovolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. novembra 2013 sp. zn. 14CoE/60/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením zo 14. decembra 2012 č. k. 0Er/916/1998-20 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 15. novembra 2013 sp. zn. 14CoE/60/2013 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd uviedol, že z obsahu odvolania súdneho exekútora vyplýva, že toto smeruje len proti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie. Prvoinštančné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca súdu prvej inštancie po oboznámení sa s predloženým odvolaním nemienil odvolaniu vyhovieť a rozhodol o predložení spisu na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 O.s.p. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru o vylúčení procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Predmetné exekučné konanie sa viedlo od roku 1998. V spise niet dôkazu, ktorý by svedčil o tom, že by oprávnený v čase podávania návrhu na exekúciu mohol pri náležitej opatrnostipredvídať dôvod zastavenia exekúcie. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne a zodpovedajúco ust. § 203 Exekučného poriadku v znení do 1. februára 2002 súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor 28. januára 2014 dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z ust. § 237 O.s.p. a navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní podanom exekútorom proti trovám exekúcie. Dovolanie odôvodnil tým, že podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1. novembra 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného podľa súdneho exekútora vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31. októbra 2013 alebo po 1. novembra 2013), smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré už možnosť podania odvolania nepripúšťa. V prejednávanej veci o náhrade trov zastavenej exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom odvolanie proti takému rozhodnutiu bolo podané pred 1. novembrom 2013. Keďže súdny exekútor podal odvolanie voči tej časti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, proti ktorej už nebolo prípustné podľa § 243b Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1. novembra 2013, podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zrušilo podľa tretej vety § 374 O.s.p. a o ich náhrade mal znova rozhodnúť zákonný sudca a nie odvolací súd. Odvolací súd bol preto podľa súdneho exekútora povinný vrátiť vec zákonnému sudcovi prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní, nakoľko nebol už po 1. novembra 2013 zo zákona vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (rozhodovanie o odvolaní súdneho exekútora), ktoré podal exekútor pred 1. novembrom 2013 a ktoré vydal vyšší súdny úradník.
4. Oprávnený sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Vzhlˇadom k tomu, zˇe dovolanie bolo podane´ pred 1. ju´lom 2016, t.j. za u´cˇinnosti za´kona cˇ. 99/1963 Zb. Obcˇianskeho su´dneho poriadku v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej len „O.s.p."), dovolaci´ su´d postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na za´klade ktore´ho pra´vne u ´cˇinky u´konov, ktore´ nastali v konani´ predo dnˇom nadobudnutia u´cˇinnosti tohto za´kona, zosta´vaju ´ zachovane´), a procesnu´ pri´pustnostˇ dovolania posudzoval v zmysle ustanoveni´ § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
7. Podlˇa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolani´m mozˇno napadnu´tˇ pra´voplatne´ rozhodnutia odvolacieho su´du, pokialˇ to za´kon pripu´sˇtˇa.
8. Dovolanie su´dneho exeku´tora smeruje proti uzneseniu odvolacieho su´du, ktory´m bolo potvrdené rozhodnutie su´du prvej inštancie. Proti uzneseniu odvolacieho su´du je dovolanie pri´pustne´, ak je ni´m napadnute´ zmenˇuju´ce uznesenie odvolacieho su´du (§ 239 ods. 1 pi´sm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolaci´ su´d rozhodoval vo veci postu´penia na´vrhu Su´dnemu dvoru Euro´pskych spolocˇenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 pi´sm. b/ O.s.p.). Podlˇa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie pri´pustne´ tiezˇ proti uzneseniu odvolacieho su´du, ktory´m bolo potvrdene´ uznesenie su´du prve´ho stupnˇa, ak a/ odvolaci´ su´d vyslovil vo svojom potvrdzuju´com uzneseni´, zˇe je dovolanie pri´pustne´, pretozˇe ide o rozhodnutie po pra´vnej stra´nke za´sadne´ho vy´znamu, b/ ide o uznesenie o na´vrhu na zastavenie vy´konu rozhodnutia na podklade cudzozemske´ho rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznani´ (neuznani´) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhla´seni´ za vykonatelˇne´ (nevykonatelˇne´) na u´zemi´ Slovenskej republiky.
9. Podlˇa vy´slovne´ho znenia § 239 ods. 3 O.s.p. vsˇak ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o pri´slusˇnosti, predbezˇnom opatreni´, poriadkovej pokute, znalecˇnom, tlmocˇnom, o odmietnuti´ na´vrhu na zabezpecˇenie predmetu do^kazu vo veciach ty´kaju´cich sa pra´va dusˇevne´ho vlastni´ctva a o trova´ch konania, ako aj o ty´ch uzneseniach vo veciach upraveny´ch Za´konom o rodine, v ktory´ch sa vo veci samej rozhoduje uzneseni´m.
10. Kedˇzˇe v prejeda´vani´m veci je dovolani´m su´dneho exeku´tora napadnute´ potvrdzujúce uznesenie odvolacieho su´du vo vy´roku o trova´ch exeku´cie (konania), ktore´ vykazuje znaky jedne´ho z rozhodnuti´, ktore´ su´ taxati´vne vymenovane´ v ustanoveni´ § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktory´m nie je dovolanie pri´pustne´, je nepochybne´, zˇe pri´pustnostˇ dovolania su´dneho exeku´tora z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvoditˇ nemozˇno.
11. So zretelˇom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druha´ O.s.p. ukladaju´ce dovolaciemu su´du povinnostˇ prihliadnutˇ vzˇdy na pri´padnu´ procesnu´ vadu uvedenu´ v § 237 O.s.p neobmedzil sa najvysˇsˇi´ su´d len na sku´manie pri´pustnosti dovolania smeruju´ceho proti uzneseniu podlˇa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj ota´zkou, cˇi dovolanie nie je pri´pustne´ podlˇa § 237 O.s.p.
12. Dovolatelˇ vo svojom dovolani´ nenamietal vy´slovne vady konania podlˇa § 237 pi´sm. a/ azˇ e/ a g/ O.s.p. a ich existenciu nezistil ani dovolaci´ su´d.
13. Z obsahu dovolania možno vyvodiť záver, že dovolateľ mal zrejme na mysli dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 237 pi´sm. f/ O.s.p., t.j. odnˇatie mozˇnosti u´cˇastni´ka konatˇ pred su´dom.
14. Dôvodom, ktory´ zaklada´ pri´pustnostˇ dovolania podlˇa ustanovenia § 237 pi´sm. f/ O.s.p., je procesne nespra´vny postup su´du v obcˇianskom su´dnom konani´, ktory´m sa u´cˇastni´kovi odni´me mozˇnostˇ pred ni´m konatˇ a uplatnˇovatˇ (realizovatˇ) procesne´ opra´vnenia u´cˇastni´ka obcˇianskeho su´dneho konania priznane´ mu za u´cˇelom zabezpecˇenia u´cˇinnej ochrany jeho pra´v (napr. pra´vo zu ´cˇastnitˇ sa pojedna´vania, robitˇ prednesy, navrhovatˇ do^kazy, vyjadrovatˇ sa k vykonany´m do^kazom, vykona´vatˇ svoje pra´va a povinnosti prostredni´ctvom zvolene´ho za´stupcu, namietatˇ v opravnom prostriedku spra´vnostˇ skutkovy´ch a pra´vnych za´verov su´du prve´ho stupnˇa, pra´vo na presvedcˇive´ odo^vodnenie rozhodnutia, a pod.).
15. V predmetnej veci dovolatelˇ spochybnil procesny´ postup odvolacieho su´du, pretozˇe odvolaci´ su ´d sa podlˇa jeho na´zoru neriadil ustanoveni´m § 374 ods. 4 O.s.p.
16. Podlˇa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu su´dneho u´radni´ka alebo justicˇne´ho cˇakatelˇa je vzˇdy pri´pustne´ odvolanie. Odvolaniu podane´mu proti rozhodnutiu, ktore´ vydal su´dny u´radni´k alebo justicˇny´ cˇakatelˇ, mo^zˇe v celom rozsahu vyhovietˇ sudca, ktore´ho rozhodnutie sa povazˇuje za rozhodnutie su´du prve´ho stupnˇa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predlozˇi´ vec na rozhodnutie odvolaciemu su´du. Ak odvolanie podane´ v odvolacej lehote opra´vnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu su´dneho u´radni´ka alebo justicˇne´ho cˇakatelˇa, proti ktore´mu za´kon odvolanie nepripu ´sˇtˇa (§ 202), rozhodnutie sa podani´m odvolania zrusˇuje a opa¨tovne rozhodne sudca.
17. Podlˇa § 243b ods. 3 prechodne´ho ustanovenia Exekucˇne´ho poriadku, o odvolani´ proti vy´roku o na´hrade trov konania v rozhodnuti´ podlˇa § 57, ktore´ bolo podane´ pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podlˇa predpisov u´cˇinny´ch do 31. okto´bra 2013; to neplati´, ak ide o odvolanie podane´ proti rozhodnutiu vysˇsˇieho su´dneho u´radni´ka, o ktorom doposialˇ nerozhodol sudca.
18. V prvom rade je potrebne´ uviestˇ, zˇe rozhodnutie o trova´ch konania je neoddelitelˇne spa¨te´ s rozhodnuti´m vo veci samej, v tomto pri´pade s rozhodnuti´m exekucˇne´ho su´du o zastaveni´ exeku´cie. Rozhodnutie su´du o trova´ch konania je totizˇ vzˇdy za´visle´ od rozhodnutia o veci samej v zmysle za´sady u´spechu v konani´ pri´padne za´sady zavinenia. V zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nemo^zˇe nadobudnu´tˇ pra´voplatnostˇ vy´rok o trova´ch konania, pokialˇ je odvolani´m napadnuty´ vy´rok,,hlavny´-urcˇuju´ci,,. Preto pokialˇ za´kon pripu´sˇtˇa odvolanie proti vy´roku su´du vo veci samej, odvolaci´ su´d musi´ v ra´mci odvolacieho konania na za´klade tohto odvolania presku´matˇ aj za´visly´ vy´rok o trova´ch konania a rozhodnu´tˇ o nˇom i kedˇ by pri´padne ani odvolani´m dotknuty´ nebol.
19. V zmysle vysˇsˇie uvedene´ho je preto nespra´vna u´vaha su´dneho exeku´tora, zˇe odvolaci´ su´d mal vec vo vy´roku o trova´ch konania vra´titˇ su´du prve´ho stupnˇa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. Exekucˇny´ poriadok totizˇ pripu´sˇtˇal podanie odvolania proti uzneseniam o zastaveni´ exeku´cie len v za´konom taxati´vne urcˇeny´ch pri´padoch (meneny´ch v priebehu jednotlivy´ch noveliza´cii´) s ty´m, zˇe v ostatny´ch pri´padoch bolo podanie odvolania nepri´pustne´, a preto u´cˇastni´k nemal mozˇnostˇ napadnu´tˇ vy´rok o trova´ch konania. V prejedna´vanej veci vsˇak exekucˇny´ su´d zastavil exeku´ciu v zmysle § 57 ods. 1 pi´sm. h/ Exekucˇne´ho poriadku, vocˇi ktore´mu bolo odvolanie vzˇdy pri´pustne´, a preto sa u´cˇastni´k mal mozˇnostˇ odvolatˇ aj cˇo do vy´roku o trova´ch konania (za´visly´ vy´rok). Kedˇzˇe vo veci vydal rozhodnutie vysˇsˇi´ su´dny u´radni´k a za´konny´ sudca s jeho rozhodnuti´m su ´hlasil a nemienil odvolaniu vyhovietˇ (cˇ.l. 19), bol uvedeny´ postup v su´lade s ustanoveni´m § 374 ods. 4 veta prva´ O.s.p. a odvolaci´ su´d postupoval procesne spra´vne kedˇ odvolanie prejednal a merito ´rne rozhodol.
20. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekucˇne´ho poriadku v zneni´ u´cˇinnom od 1. novembra 2013, na ktore´ dovolatelˇ pouka´zal, zakotvilo iba nepri´pustnostˇ podania mimoriadneho dovolania. Rovnako nemozˇno v prejedna´vanej veci aplikovatˇ ani prechodne´ ustanovenie § 243b ods. 3 Exekucˇne´ho poriadku tak, ako to prezentoval su´dny exeku´tor. Toto ustanovenie sa totizˇ vztˇahuje len na tie situa´cie, kedy by odvolanie bolo podane´ iba proti vy´roku o trova´ch konania vo veci zastavenia exeku´cie z do^vodu, kde za´kon mozˇnostˇ podania odvolania nepripu´sˇtˇa. V prejedna´vanej veci vsˇak o taky´to pri´pad nesˇlo.
21. Vzhlˇadom na uvedene´ mozˇno zhrnu´tˇ, zˇe v danom pri´pade pri´pustnostˇ dovolania su´dneho exeku´tora nemozˇno vyvoditˇ z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky dovolanie su´dneho exeku´tora podlˇa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol ako neprípustné.
22. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.