7ECdo/8/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Teleopti AB, so sídlom Box 721, 182 17 Danderyd, Švédsko, 5565233-5925, zastúpenej obchodnou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej ALISON Slovakia s.r.o., so sídlom Tomášikova ulica 12735/64, 831 04 Bratislava, IČO: 35 792 141, o vymoženie 59 394 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 48 Ercud 2/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2014 sp. zn. 21 CoE 225/2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2014 sp. zn. 21 CoE 225/2014 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 24. marca 2014 č.k. 48 Ercud 2/2013-70 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov exekučného konania. Uviedol, že nebola splnená podmienka postupu podľa Nariadenia EÚ o nesporných nárokoch, nakoľko povinná (v čase konania v procesnom postavení žalovaného) podala voči nároku oprávnenej (ako žalobcu) písomné výhrady, čím tento nárok nespochybnila, a preto ho súd nemohol považovať za nárok nesporný, keď pojem „nesporné nároky“ by mal zahŕňať všetky situácie, v ktorých dlžník preukázateľne nepopiera charakter alebo výšku peňažného nároku. Podľa súdu prvej inštancie nebolo zachované právo účastníka na účinnú obranu konajúcim súdom, ktoré by švédska právnická osoba, resp. štátny občan pred slovenským súdom garantované mala. Listinnými dôkazmi predloženými povinnou mal súd prvej inštancie za preukázané, že písomnosti konajúceho (švédskeho) súdu boli povinnej doručované ako obyčajná zásielka síce prvou triedou, ale bez označenia doručovanej písomnosti a bez doručenky (resp. iného obdobného dokladu) preukazujúcej doručenie adresátovi. Tento nedostatok má podľa súdu prvej inštancie za následok nielen nemožnosť zistenia obsahu doručovanej zásielky, ale spochybňuje aj správnosť vyznačenia vykonateľnosti rozhodnutia (pre nemožnosť zistenia správnosti počítaní lehoty na odvolanie a následnom vyznačení právoplatnosti rozhodnutia). Konštatoval, že uznanie núteného výkonu cudzieho rozhodnutia, vydaniu ktorého predchádzal postup nekonformný snariadeniami EÚ a základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a predstavoval by neprimeraný a neopodstatnený nútený zásah do majetkových práv povinnej, garantovaných jej Ústavou Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 18. novembra 2014 sp. zn. 21 CoE 225/2014 odmietol odvolanie oprávnenej podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Uviedol, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci uznesením č.k. 48 Ercud 2/2013-70 z 24. marca 2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávnenej doručené 4. apríla 2014. Zákonom stanovená odvolacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 5. apríla 2014 (sobota), posledným dňom lehoty bol deň 19. apríla 2014 (sobota), t.j. zákonná lehota na podanie odvolania uplynula 22. apríla 2014 (utorok, najbližší nasledujúci pracovný deň). Oprávnená podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu na poštovom úrade 23. apríla 2014, z čoho je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania podľa oprávnenej spočíva v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, keď neprihliadol na faxové podanie jej odvolania z 22. apríla 2014, doplnené originálom z 23. apríla 2014, podaným na poštovú prepravu.

4. Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 20. apríla 2015, teda pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.

8. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

9. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

10. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Oprávnená v dovolaní namietala, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. (pozn. dovolacieho súdu: od 1. januára 2015 ide o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.)

11. K uplatnenej procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je potrebné poukázať na nasledovné. Judikatúra najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila v názore, že odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumel taký závadný postup súdu, ktorý má zanásledok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené.

12. Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

13. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

14. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

15. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej, akým odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie je, ktoré bolo urobené telefaxom, sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania predložením jeho originálu najneskôr do troch dní.

16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo právnemu zástupcovi oprávnenej doručené 4. apríla 2014. Lehota na odvolanie jej preto začala plynúť 5. apríla 2014, posledným dňom lehoty bolo 19. apríla 2014, t.j. zákonná lehota na podanie odvolania uplynula 22. apríla 2014 (utorok, najbližší nasledujúci pracovný deň). V dovolaní oprávnená tvrdí, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala odvolanie faxom súdu prvej inštancie 22. apríla 2014 a toto podanie následne podala na poštovú prepravu 23. apríla 2014.

17. K namietanej vade dovolací súd uvádza, že v prípade, ak nemožno v súdnom spise nájsť faxové podanie, ktorého obsahom je odvolanie, nemôže táto skutočnosť byť účastníkovi konania podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné vychádzať z prezumpcie včasnosti takéhoto podania (s prihliadnutím k plynutiu lehoty a k predloženiu originálu). Základným predpokladom takéhoto postupu je však unesenie dôkazného bremena zo strany tohto účastníka konania, spočívajúca v preukázaní odoslania a tiež aj doručenia takéhoto podania.

18. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie až na základe prípisu najvyššieho súdu z 23. februára 2017 overil skutočnosti tvrdené oprávnenou a v intenciách tohto prípisu overil, akou formou bolo odvolanie oprávnenej podané na súd. Súdom prvej inštancie zistené a overené, že oprávnená podala odvolanie telefaxom v zákonnej odvolacej lehote.

19. Keďže oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie telefaxom v posledný deň lehoty na podanie odvolania a toto podanie do troch dní doplnila predložením jeho originálu, má toto telefaxové odvolanie účinky riadne a včas podaného odvolania. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanieoprávnenej ako oneskorene podané, odňal jej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

20. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť podľa § 449 ods. 1, § 450 CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.