UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, proti povinnému U., bývajúcemu v I., o vymoženie 1 124,08 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 49 Er 4152/2009, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2. mája 2013 č.k. 49 Er 4152/2009-87 takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Košice II uznesením z 2. mája 2013 č.k. 49 Er 4152/2009-87 zamietol námietky povinného proti exekúcii. Rozhodol tak majúc za to, že návrh oprávnený podal dôvodne a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik vymáhaného nároku, prípadne ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti či spôsobili neprípustnosť exekúcie.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu „ako odvolacieho súdu“ podal dovolanie povinný tvrdiac, že podľa jeho názoru „sú tu dôvody podľa § 221 ods. 1, písm. b/, písm. f/ O.s.p.“
Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie povinného nespĺňa zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.
Pri rozhodovaní o dovolaní vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní protirozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý musí mať za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Rozhodnutie exekučného súdu o námietkach proti exekúcii spôsobilým predmetom dovolania nie je (nejedná sa o rozhodnutie vydané v odvolacom konaní). Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie vydáva súd po začatí exekúcie, vykonaním ktorej bol poverený súdny exekútor, neznamená, že by bolo možné námietky povinného proti exekúcii považovať za odvolanie a exekučný súd o nich rozhodujúci považovať za súd odvolací. Námietky proti exekúcii (§ 50, § 51 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov) nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu; ide tu len o procesnú obranu, ktorou povinný čelí proti nemu vedenej exekúcii a ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, resp. zastavenie exekúcie. Uznesenie exekučného súdu o námietkach povinného proti exekúcii nie je teda možné považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2010 sp. zn. 5 Cdo 245/2010).
Napadnuté je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré (viď vyššie) nie je spôsobilým predmetom dovolania. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.