7 ECdo 155/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpená   HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 12 proti povinným:   1) J. D., bytom S., 2) A. D., bytom S., 3) R. H., bytom S., 4) J. O., bytom K., o vymoženie 1.127,67 Eur a príslušenstvo,   vedenej na Okresnom súde Kežmarok   sp. zn. 3 Er 25/2011 o dovolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove z 30. mája 2013 sp. zn. 2 CoE 72/2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. mája 2013 sp. zn.   2 CoE 72/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Kežmarok uznesením z o 6. decembra 2012 č. k. 3 Er 25/2011 - 55 zastavil exekúciu. Ďalej rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávanie tejto exekúcie, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,- Eur a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie potom, ako povinný uhradil celú, v tejto exekúcii vymáhanú pohľadávku a to aj s príslušenstvom.

Krajský súd v Prešove uznesením z 30. mája 2013 sp. zn. 2 CoE   72/2013 odmietol odvolanie oprávnenej   ako oneskorene podané s poukazom na § 218 ods. 1, písm. a/ O.s.p. Mal za preukázané, že uznesenie súdu prvého stupňa právny zástupca oprávnenej prevzal   18. decembra 2012 a posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul 2. januára 2013. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané na poštovú prepravu až 3. januára 2013 mal za to, že ide o odvolanie podané oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s. p. Vada konania podľa oprávnenej spočíva   v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, keď neprihliadol na faxové podanie   jej odvolania z 2. januára 2013, doplnené originálom zo 7. januára 2013, ktoré bolo dané   na poštovú prepravu 3. januára 2013. K dovolaniu predložila kópiu “Hlásenia o vys.“   z 2. januára o 18,02 hod. pre Okresný súd Kežmarok, na číslo telefaxu 90524525081, s odoslaním 3 strán, s použitím času 01,27 minút.

Povinní 1) až 4) sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,   b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie   je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109   ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože   ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu   na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,   c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení   za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako   aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).

Oprávnenou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie   je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať   aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky   pre takéto rozhodnutie neboli splnené.

Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní   od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo   k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli   v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej, akým odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa je, ktoré bolo urobené telefaxom,   sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania predložením jeho originálu najneskôr do troch dní.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi oprávnenej doručené 18. decembra 2012. Lehota na odvolanie mu preto začala plynúť 19. decembra 2012 a uplynula v stredu 2. januára 2013. V dovolaní oprávnená tvrdí, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala odvolanie faxom Okresnému súdu Kežmarok dňa 2. januára 2013 a toto podanie následne 3. januára 2013 dala na poštovú prepravu prostredníctvom pošty.

Odvolací súd v čase rozhodovania o včasnosti podania odvolania nemal v spise založené faxové podanie odvolania a toto podanie nebolo v spise založené ani v čase rozhodovania dovolacieho súdu.

K namietanej vade dovolací súd uvádza, že v prípade, ak nemožno v súdnom spise nájsť faxové podanie, ktorého obsahom je odvolanie, nemôže táto skutočnosť byť účastníkovi konania podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné vychádzať   z prezumpcie včasnosti takéhoto podania (s prihliadnutím k plynutiu lehoty a k predloženiu originálu). Základným predpokladom takéhoto postupu je však unesenie dôkazného bremena zo strany tohto účastníka konania, spočívajúca v preukázaní odoslania a tiež aj doručenia takéhoto podania. Neexistuje právna povinnosť dokazovať zaslanie faxového podania len jediným určitým spôsobom, napr. potvrdením, ktoré fax vytlačí po každom odoslaní faxovej správy.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie bude musieť vykonať dôkazy či takéto faxové podanie bolo odoslané. Bude si musieť vyžiadať výpisy odoslaných a prijatých faxov za príslušné obdobie od oprávnenej (jej právneho zástupcu), resp. výpisom hovorovej korešpondencie účastníckej stanice oprávnenej (jej právneho zástupcu), posúdiť ich dôkaznú hodnotu. Vykonať dôkazy výpisom príjmov faxových podaní Okresného súdu Kežmarok, prípadne aj svedeckými výpoveďami zamestnancov súdu (napr. zamestnankýň sekretariátu a pod) a následne rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom   na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania   a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. februára 2015

  JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová