7ECdo/133/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášiková 48, IČO: 00 151 653, proti povinnému O. J., bývajúcemu vo X., pre vymoženie 63 068, 60 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 29 Er 29/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013 sp. zn. 17 CoE 214/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013 sp. zn. 17 CoE 214/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen uznesením zo 17. februára 2012 č. k. 29 Er 29/2012 - 32 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Deáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení citoval ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, § 47 notárskeho poriadku a § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. V súlade s nimi preskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice č. k. N 157/2007, Nz 35226/2007, NCR1s 35017/2007 zo 6. septembra 2007 a dospel k záveru, že napriek tomu, že spĺňa formálne náležitosti notárskej zápisnice nie je spôsobilým exekučným titulom (nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti). To z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. januára 2013 sp. zn. 17 CoE 214/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil dovolanie. V odôvodnení uviedol, že podstatnou otázkou pre právne posúdenie veci je otázka, či záväzok splatiť peňažný dlh v budúcnosti je možné uskutočniť v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na skutočnosť, či na základe úverovej zmluvy došlo alebo nedošlo k reálnemu peňažnému plneniu, keď zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka je účinná jej uzatvorením. Odvolací súd súhlasil s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverovýchprostriedkov. Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné písomne uznať určitý záväzok, ktorým je len taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa hmotného práva) a pre právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku (podľa procesného práva) teda nie je dátum vzniku záväzku a úkonu uznania záväzku, ale len to, či v čase uznania záväzku je tento záväzok vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo bolo predmetom uznania. Ak by v notárskej zápisnici spísanej v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka bol vyjadrený záväzok zo zmluvy o úvere konkrétnym spôsobom, bolo by možné uznanie takéhoto určitého záväzku považovať za platné a len tá skutočnosť, že sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v deň nasledujúci po uznaní záväzku (v budúcnosti), nemohol by dátum splatnosti úveru v budúcnosti brániť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky až po uzavretí notárskej zápisnice o uznaní záväzku. Záväzok povinného vyjadrený v notárskej zápisnici zo 6. júla 2007 (exekučný titul) nie je možné považovať za určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok bol uznaný. Úverová pohľadávka a pohľadávka, ktoré sa majú vrátiť, sú popísané len všeobecne. Práve neurčitosť uznaného záväzku spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Poukázal na nález ÚS SR z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000 a v ňom vyslovený právny záver a na to, že už vo viacerých rozhodnutiach odvolací súd vyslovil právny záver, že uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere v ten istý deň, keď bola zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere uzavretá, nie je platným právnym úkonom súladným s § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti, ktorého výška v čase uznania nebola známa, ktorý v čase uznania nebol určitý. Odvolací súd vyslovil právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala. Toto boli odpovede odvolacieho súdu na otázky zásadného právneho významu, pre ktoré podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vo svojom potvrdzujúcom uznesení pripustil dovolanie. Za otázky zásadného právneho významu odvolací súd považoval otázky 1/ či bráni platnému uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 587 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke (reálnemu poskytnutiu peňazí), 2/ či bráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu poskytnutiu peňazí). Súd prvého stupňa nehodnotil zmluvu o úvere z hľadiska účinkov, aké jej uzavretie vyvolá. Jediným dôvodom, pre ktorý nepovažoval notársku zápisnicu za vykonateľný exekučný titul bol skutkový záver, že v deň uzavretia zmluvy o úvere ešte žiadny dlh z tejto zmluvy neexistoval. Odvolací súd však môže potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu aj v prípade, keď je vecne správne iba vo výroku, nie aj v jeho dôvodoch (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica uznaná za materiálne vykonateľný exekučný titul, podľa názoru odvolacieho súdu je zistenie, že záväzok povinnýchosôb splatiť veriteľovi úverovú pohľadávku a ďalšiu pohľadávku nebol vyjadrený dostatočne určite. Otázku, či je možné v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka alebo zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka uznať dlh, resp. záväzok z týchto zmlúv formou notárskej zápisnice majúcej účinky exekučného titulu považoval odvolací súd pre rozhodovanie v množiacich sa sporoch tohto druhu v exekučnej agende za zásadnú, ktorú doposiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky neriešil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu buď zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora alebo zrušil, spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a odňatie jej možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Po popísaní právneho a skutkového stavu uviedla, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je identifikovateľný určite a v súlade s § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a notárska zápisnica spĺňa všetky zákonné náležitosti exekučného titulu. Nepovažovala za správny právny záver odvolacieho súdu, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj uznanie záväzku. Uznanie záväzku je samostatným právnym úkonom s odlišnými právnymi účinkami, ktoré nemajú priamy vzťah k vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uznanie záväzku nepatrí k nutným predpokladom, podmienka ani prvkom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, pretože boli splnené všetky podstatné náležitosti predpokladané zákonom pre jeho vznik a platnosť. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo postupom odvolacieho súdu tým, že rozhodol na základe inej právnej kvalifikácie ako súd prvého stupňa, ku ktorej nedostala žiadnu možnosť sa vyjadriť.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný obsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť sa dovolací súd predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie súdov nižších stupňov nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ namietal existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. t. j., že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe - rozhodnutí odvolacieho súdu. V danej exekučnej veci podal súdny exekútor (JUDr. Tomáš Boľoš) Okresnému súdu Zvolen 13. januára 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 157/2007, Nz 35226/007, NCR1s 35017/2007, spísanej 6. septembra 2007 na Notárskom úrade v Banskej Bystrici notárkou JUDr. Tatianou Mensatorisovou. Účastníkmi tohto právneho úkonu boli METAL B, s.r.o. v právnom postavení dlžníka (povinná osoba č. 1) a O. J. - METAL B, s.r.o. ako pristupujúci dlžník (povinná osoba č. 2). V notárskej zápisnici osoba povinná č. 1 prehlásila, že 6. septembra 2007 uzatvorila so D. ako veriteľom Dodatok č. 4 k Zmluve o úvere č. 46/AUOC/04 uzatvorenej 9. februára 2004 v znení Dodatku č. 1 z 13. septembra 2004, Dodatku č. 2 z 2. septembra 2005 a Dodatku č. 3 z 5. septembra 2006, na základe ktorého sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť osobe povinnej č. 1 úverový rámec vo výške 7 000 000 Sk s konečnou lehotou splatnosti úverového rámca 6. septembra 2012. Dňa 9. februára 2004 v zmysle Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku hlavného dlžníka - osoby povinnej č. 1 zo zmluvy o úvere pristupujúci dlžník - osoba povinná č. 2, ktorá prehlásila, že sa stala zaviazaná spoločne a nerozdielne s hlavným dlžníkom (osobou povinnou č. 2). Osoby povinné č. 1 a č. 2 v notárskej zápisnici vyhlásili, že svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere a z dohody o pristúpení t. j. záväzok zaplatiť pohľadávku v plnom rozsahu čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznávajú a že súhlasia s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a z dohody o pristúpení, t. j. v prípade nezaplatenia nesplatenej pohľadávky alebo jej časti ku dňu konečnej splatnosti, alebo ku dňu stanovenému v oznámení osoby oprávnenej, doručenému ktorejkoľvek z osôb povinných č. 1 a č. 2 alebo v prípade nezaplatenia pohľadávky v lehote uvedenej vo výzve osoby oprávnenej na jej úhradu alebo v prípade nezaplateného úverového rámca a všetkých poplatkov, výdavkov a nákladov, ktoré vzniknú osobe oprávnenej v súvislosti s predčasným splatením úverového rámca, k novému dňu konečnej splatnosti, je táto notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. a to na celý majetok osoby povinnej č. 1 a osoby povinnej č. 2, t. j. osoby povinné č. 1 a č. 2 súhlasia s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu (čl. II.). Zmluva o úvere a dohoda o pristúpení tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice ako prílohy č. 1 a 2 (č. I.).

Je nepochybné, že súdy nižšieho stupňa dospeli k zhodnému záveru, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý ale vyvodili z iných dôvodov. Súd prvého stupňa dospel k záveru o nesplnení podmienky materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z dôvodu, že v notárskej zápisnici možno uznať len taký záväzok (dlh) zo zmluvy o úvere (§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorý už vznikol a nie taký, ktorý snáď v budúcnosti vznikne a v čase spísania notárskej zápisnice t. j. 6. septembra 2007 ešte žiadny dlh zo zmluvy o úvere v znení jej dodatku č. 4 zo 6. septembra 2007 (spísaného v rovnaký deň ako notárska zápisnica s uznaním záväzku) ešte neexistoval. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je správne iba vo výroku (zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia), nie aj v dôvodoch, pretože dôvodom, pre ktorý nemala byť notárska zápisnica zo 6. septembra 2007 uznaná za materiálne vykonateľný exekučný titul je zistenie, že záväzok povinných osôb splatiť veriteľovi úverovú pohľadávku a ďalšiu pohľadávku nebol vyjadrený dostatočne určite.

V rozpore s uvedeným ale odvolací súd konštatoval, že podstatnou otázkou pre právne posúdenie veci je otázka, či záväzok splatiť peňažný dlh (záväzok) v budúcnosti je možné uskutočniť v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na skutočnosť, či na základe úverovej zmluvy došlo alebo nedošlo k reálnemu plneniu, keď zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka je účinná jej uzavretím. V ďalšom texte odôvodnenia súhlasil s názorom oprávnenej, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie finančných prostriedkov. A uviedol, že „záväzok dlžníka zúverovej zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť“. Následne odvolací súd citoval § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a zdôraznil pojem „určitý záväzok“, za ktorý podľa jeho názoru záväzok povinného vyjadrený v predmetnej notárskej zápisnici z uvedených dôvodov považovať nemožno s tým, že práve neurčitosť uznaného záväzku spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Ďalej poukázal na to, že ním vyslovený právny záver je zhodný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Tiež na to, že vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil právny záver, že uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere v ten istý deň, keď bola zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere uzavretá, nie je platným právnym úkonom súladným s § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti, ktorého výška v čase uznania nebola známa, ktorý v čase uznania nebol určitý. Zhrnúc uvedené vyslovil právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania žiadny dlh neexistoval. Ďalej, že uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere. To z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, ale len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala. Toto považoval odvolací súd za odpovede na otázky zásadného právneho významu, pre ktoré pripustil dovolanie.

Za otázky zásadného právneho významu totiž odvolací súd považoval :

1/ či bráni platnému uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 587 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke (reálnemu poskytnutiu peňazí),

2/ či bráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu poskytnutiu peňazí).

Podľa názoru dovolacieho súdu jednak právne posúdenie danej veci odvolacím súdom od vyriešenia týchto otázok nezáviselo, prečo ich ani nemožno považovať za otázky zásadného právneho významu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom a jednak, vychádzajúc z koncipovania odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a v ňom vyslovených protichodných názorov (uvedených zhora), nemožno ani konštatovať, že odvolací súd otázku č. 2 (z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom) s jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim, záverom, vyriešil. Teda nedal jednoznačnú odpoveď na ním položenú otázku t. j. či bráni alebo nebráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu poskytnutiu peňazí).

Z ustanovenia § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. pritom vyplýva, že odvolaciemu súdu je zverené oprávnenie výrokom uznesenia založiť prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného právnehovýznamu. Táto možnosť však neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne, zákon jeho úvahu v tomto smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie (a tým aj možnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej otázky) len so zreteľom na tú (tie) konkrétne vymedzenú/é právnu/e otázku /y zásadného významu, ktorú/é sám vyriešil. Ustanoveniu § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nezodpovedá, pokiaľ pripustí dovolanie vo vzťahu k otázke /am, ktorú/é sám v rozhodnutí právne nevyriešil. Odvolací súd sa pritom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej (dovolacích) otázky (otázok) nastolí viaceré otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky (otázok) na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia a vyvoláva pochybnosti o komplexnosti rozhodnutia, v takomto prípade možno tiež pripustenie dovolania považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, že príslušné právne závery vysloví dovolací súd. V súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nastolenú/é právnu/e otázku/y sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých z viacerých (v konaní vyslovených právnych záverov) považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, a iba vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, pričom jeho právny záver ani na vyriešení týchto nie je závislý, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Napokon je dôvodná aj námietka oprávnenej, že nemala možnosť sa k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom z hľadiska určitosti uznania záväzku vyjadriť, čím bola porušená aj zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Podstatou princípu dvojinštančnosti totiž spočíva v tom, že každá významná otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťažené vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.