Najvyšší súd  

7 ECdo 1/2015

  Slovenskej republiky   7 CoE 1/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,   s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnému F. T., bytom M., o vymoženie 1.266,35 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

16 Er 1251/2007, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu vTrnave z

19. marca 2014 sp. zn. 24 CoE 271/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní   z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku zo 7. augusta 2007 sp. zn. SR 5080/07 Stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský

rozsudok“).

Uznesením z 21. decembra 2012 č. k. 16 Er 1251/2007 - 43 Okresný súd Galanta

exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe

zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinným, ktorá zmluva je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere. V zmluve chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,

v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Oprávnená maal vopred

pripravené VPPÚ, teda povinný nemohol obsah zmluvy nijakým spôsobom meniť. V zmluve

boli neprijateľné zmluvné podmienky, preto rozhodcovský rozsudok nebolo možné

považovať za spôsobilý exekučný titul.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 19. marca 2014 sp. zn.  

24 CoE 271/2014 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení vyslovil súhlas s názorom súdu prvého stupňa, že zmluvné

dojednanie v časti zmluvných sankcií je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej

povinnosti a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd konštatoval, že

rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka). Napokon odvolací súd uviedol, že v predmetnom konaní nenastal

žiadny   z   dôvodov   prerušenia   konania   podľa   osobitného   zákona   ani   nie je   potrebné

obrátiť   sa   s   navrhovanými   predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor EÚ, preto

s poukazom na uvedené odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

7 CoE 1/2015

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku  

o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. marca 2014, sp. zn. 24 CoE 271/2013

podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť  

pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

O. s. p.), spočíva na zlej interpretácii § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné.

Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p.), namietala pre prípad, že vo veci

vystupoval vedľajší účastník na strane povinného, že nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/  

O. s. p.), sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/

O. s. p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).

Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3  

O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 7 ECdo 5/2014, 7 CoE 3/2014, 7 ECdo 11/2014, 7 CoE 6/2014, 7 ECdo 19/2014,

7 CoE 12/2014, 7 ECdo 23/2014, 7 CoE 13/2014, 7 ECdo 25/2014, 7 CoE 15/2014,  

7 ECdo 57/2014, 7 CoE 34/2014, 7 ECdo 77/2014, 7 CoE 43/2014, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 85/2014, 7 CoE 46/2014, 7 ECdo 103/2014, 7 CoE 61/2014,  

7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014,   7 ECdo 227/2014, 7 CoE 151/2014, 7 ECdo 261/2014,  

7 CoE 164/2014, 7 ECdo 267/2014, 7 CoE 169/2014, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 58/2013, 2 CoE 59/2013, 2 ECdo 68/2013, 2 CoE 65/2013, 2 ECdo 114/2013,  

2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 248/2014,  

2 CoE 164/2014, 2 ECdo 234/2014, 2 CoE 156/2014,

1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013, 1 ECdo 227/2013, 1 CoE 100/2013,  

3 ECdo 75/2013, 3 CoE 49/2013, 4 ECdo 74/2013, 4 CoE 70/2013 4 ECdo 274/2013,  

4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014, 5 ECdo 27/2013,  

5 CoE 32/2013, 6 ECdo 75/2013,   6 CoE 76/2013, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014,  

8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli 7 CoE 1/2015

vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu   k   návrhu   na   prerušenie   dovolacieho

konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p..

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2015

  JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová