Najvyšší súd   7 ECdo 200/2014

Slovenskej republiky   7 CoE 116/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému D. S., trvale bytom Trieda B.S., prechodne bytom M.. u p. J., B., podnikajúcemu pod

obchodným menom MONUMENT – D.D., s miestom podnikania T.B., IČO: X. o vymoženie

1.707,27 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde B. pod sp. zn. 2 Er 545/2011,

o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.

augusta 2013 sp. zn. 3 CoE 66/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd B. (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 25. júla 2012 č. k. 2 Er

545/2011-57 exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bližšie

špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“) zastavil.

Oprávnenej uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,38 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Konštatoval, že v danom prípade bola

uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh

spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom

tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym

spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria

neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská

doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval

na strane žalovaného. Túto skutočnosť je podľa súdu prvého stupňa potrebné považovať  

za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa prijal záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, prieči   7 ECdo 200/2014 7 CoE 116/2014

sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného

práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“)

uznesením z 21. augusta 2013 sp. zn. 3 CoE 66/2013 návrhy oprávnenej na prerušenie

konania zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Súd prvého

stupňa podľa odvolacieho súdu správne právne posúdil neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Takouto formuláciou

rozhodcovskej doložky je podľa odvolacieho súdu povinnému odopretá možnosť brániť svoje

práva nielen medzi všeobecným súdom, a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej

zmluvy podľa spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovský rozsudok je tak podľa odvolacieho súdu

vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/

O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať  

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový

stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších

stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala

dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.   v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,  

3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,  

3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,   7 ECdo 200/2014 7 CoE 116/2014

3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,  

5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,  

8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová