Najvyšší súd 7 ECdo 120/2014
7 CoE 69/2014
Slovenskej republiky U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej L. Č., bytom Č., o vymoženie 569,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 9 Er 7/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2013 sp. zn. 12 CoE 54/2013, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 16. januára 2013 č. k. 9 Er 7/2004-34
exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení
uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“), zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58
ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danom prípade bola notárska zápisnica spísaná na základe
splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere, obsiahnutého na vopred predtlačenom
formulári. U povinnej preto chýbala slobodná vôľa pri zvolení si zástupcu, čím bol
spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude
hájiť jej záujem. Na základe uvedeného považoval predmetné plnomocenstvo za neplatné
(§ 22 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho dospel k záveru, že predložená
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie napadla oprávnená
odvolaním.
Krajský súd v Prešove uznesením z 21. mája 2013 sp. zn. 12 CoE 54/2013 návrh
oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol a napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uznesenia dodal, že exekučný súd
je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená
na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu
správne posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti splnomocnenia pre Mgr. Tomáša Kušníra
obsiahnutého priamo v zmluve o úvere. Zo strany povinnej podľa odvolacieho súdu skutočne
nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený jej zástupca bez toho,
aby tohto poznala, pričom z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje
k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo
prebehnúť súdne konanie a teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku. 7 ECdo 120/2014
Mgr. Tomáš Kušnír nemal podľa odvolacieho súdu oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní
právneho záväzku, o súhlase s vykonateľnosťou a o tom, že súhlasí s exekúciou.
Proti výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie. To isté uznesenie odvolacieho súdu v jeho
potvrdzujúcej časti napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli
„nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej
sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p), 5. napadnuté rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia
súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň
žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru
Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod
sp.zn. 1 ECdo 267/2013, 1 CoE 93/2013, 1 ECdo 61/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014,
3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013,
3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013,
4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013,
7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová