Najvyšší súd 7 ECdo 311/2014 Slovenskej republiky
7 CoE 197/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému M. B., bytom V., o vymoženie 832,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10
Er 98/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27.
februára 2014, sp. zn. 5 CoE 119/2013, takto
r o z h o d o l :
Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár žiadosťou doručenou Okresnému súdu Galanta
(ďalej len „exekučný súd“) 6. februára 2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], na základe
exekučného titulu notárskej zápisnice spísanej 10. Septembra 2005 pod číslom N 4353/2005,
NZ 41960/2005, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Exekučný súd poverením
z 15. februára 2006 č. 5202 001735* poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
na základe uvedeného exekučného titulu.
Okresný súd Galanta uznesením z 13. februára 2013, č. k. 10 Er 98/2006-53, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul – notárska
zápisnica má nedostatky, lebo nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako
na titul pre exekúcie kladú a tiež v nedostatkoch týkajúcich sa plnomocenstva povinného
obsiahnutého priamo v zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávnenou a povinným (ďalej len
„zmluva“). Podľa názoru súdu v danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch povinného
a jeho zástupcu. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 232 Obchodného zákonníka spolu
s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné. Z týchto dôvodov súd
dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon a notárska zápisnica nie
je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktoré by bolo možné exekúciu viesť. Preto
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju.
7 ECdo 311/2014
Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním a zároveň žiadala o prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. / O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolanie podal
aj súdny exekútor v časti priznania odmeny.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 27. februára 2014, sp. zn.
5 CoE 119/2013, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil
s právnym názorom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, ktoré sčasti doplnil. Poukázal
pritom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,
koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pričom právne úkony osôb, ktoré
nespĺňajú túto náležitosť, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné
bez ohľadu na to, či o tom účastníci týchto úkonov vedeli. Zároveň dodal, že preskúmavacia
činnosť exekučného súdu zameraná na naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov
exekučného titulu sa realizuje v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen
v súvislosti s vydaním poverenia, keďže Exekučný poriadok je treba vykladať v súlade
s celkovým účelom právneho predpisu. K zamietnutiu návrhu oprávnenej na prerušenie
konania súd uviedol, že nedospel k záveru, že by v prejednávanej veci existovala potreba
obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na súdny dvor, keďže výklad
a aplikácia úniového práva je zrejmá.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Podľa jej názoru napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p.), spočíva na zlej interpretácii a aplikácii § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; pričom súd ju zároveň nesprávne poučil
o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.
Z uvedených dôvodov žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Proti tomuto istému uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení,
podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;
uplatnila si aj náhradu trov dovolacieho konania. Navrhla tiež odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Dôvodila tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., keď súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p.), namietala pre prípad, že vo veci vystupoval
vedľajší účastník na strane povinného, že nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237
písm. b/ O. s. p.), v tej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.) a súd jej
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Ďalej uviedla,
že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie, a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade 7 ECdo 311/2014
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 7 ECdo 5/2014, 7 CoE 3/2014, 7 ECdo 11/2014, 7 CoE 6/2014, 7 ECdo 19/2014,
7 CoE 12/2014, 7 ECdo 23/2014, 7 CoE 13/2014, 7 ECdo 25/2014, 7 CoE 15/2014,
7 ECdo 57/2014, 7 CoE 34/2014, 7 ECdo 77/2014, 7 CoE 43/2014, 7 ECdo 75/2014,
7 CoE 42/2014, 7 ECdo 85/2014, 7 CoE 46/2014, 7 ECdo 103/2014, 7 CoE 61/2014,
7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 227/2014, 7 CoE 151/2014, 7 ECdo 261/2014,
7 CoE 164/2014, 7 ECdo267/2014, 7 CoE 169/2014, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 58/2013, 2 CoE 59/2013, 2 ECdo 68/2013, 2 CoE 65/2013, 2 ECdo 114/2013,
2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013, 2 ECdo 248/2014,
2 CoE 164/2014, 2 ECdo 234/2014, 2 CoE 156/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,
1 ECdo 227/2013, 1 CoE 100/2013, 3 ECdo 75/2013, 3 CoE 49/2013, 4 ECdo 74/2013,
4 CoE 70/2013 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,
4 CoE 90/2014, 5 ECdo 27/2013, 5 CoE 32/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013,
8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. augusta 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová