Najvyšší súd     7 ECdo 311/2014 Slovenskej republiky

7 CoE 197/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,   s. r. o., so   sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko,   s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému M. B., bytom V., o vymoženie 832,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10

Er 98/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27.

februára 2014, sp. zn. 5 CoE 119/2013, takto

r o z h o d o l :

  Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

  Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

  Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

  Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár žiadosťou doručenou Okresnému súdu Galanta

(ďalej len „exekučný súd“) 6. februára 2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], na základe

exekučného titulu notárskej zápisnice spísanej 10. Septembra 2005 pod číslom N 4353/2005,

NZ 41960/2005, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Exekučný súd poverením  

z 15. februára 2006 č. 5202 001735* poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie  

na základe uvedeného exekučného titulu.

  Okresný súd Galanta uznesením z 13. februára 2013, č. k. 10 Er 98/2006-53, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul – notárska

zápisnica má nedostatky, lebo nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako

na titul pre exekúcie kladú a tiež v nedostatkoch týkajúcich sa plnomocenstva povinného

obsiahnutého priamo v zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávnenou a povinným (ďalej len

„zmluva“). Podľa názoru súdu v danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch povinného

a jeho zástupcu.   Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 232 Obchodného zákonníka spolu

s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné. Z týchto dôvodov súd

dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon a notárska zápisnica nie  

je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktoré by bolo možné exekúciu viesť. Preto

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju.  

7 ECdo 311/2014

Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním a zároveň žiadala o prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. / O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolanie podal  

aj súdny exekútor v časti priznania odmeny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením z 27. februára 2014, sp. zn.  

5 CoE 119/2013, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil

s právnym názorom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, ktoré sčasti doplnil. Poukázal

pritom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,

koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pričom právne úkony osôb, ktoré

nespĺňajú túto náležitosť, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné  

bez ohľadu na to, či o tom účastníci týchto úkonov vedeli. Zároveň dodal, že preskúmavacia

činnosť exekučného súdu zameraná na naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov

exekučného titulu sa realizuje v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen

v súvislosti s vydaním poverenia, keďže Exekučný poriadok je treba vykladať v súlade

s celkovým účelom právneho predpisu. K zamietnutiu návrhu oprávnenej na prerušenie

konania súd uviedol, že nedospel k záveru, že by v prejednávanej veci existovala potreba

obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na súdny dvor, keďže výklad

a aplikácia úniového práva je zrejmá.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá

možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ O. s. p.), spočíva na zlej interpretácii a aplikácii § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; pričom súd ju zároveň nesprávne poučil  

o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.

Z uvedených dôvodov žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

  Proti tomuto istému uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení,

podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;

uplatnila si aj náhradu trov dovolacieho konania. Navrhla tiež odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Dôvodila tým, že  

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., keď súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p.), namietala pre prípad, že vo veci vystupoval

vedľajší účastník na strane povinného, že nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237

písm. b/ O. s. p.), v tej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.) a súd jej

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Ďalej uviedla,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  

(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal

náležité dokazovanie, a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   7 ECdo 311/2014

s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3  

O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 7 ECdo 5/2014, 7 CoE 3/2014, 7 ECdo 11/2014, 7 CoE 6/2014, 7 ECdo 19/2014,

7 CoE 12/2014, 7 ECdo 23/2014, 7 CoE 13/2014, 7 ECdo 25/2014, 7 CoE 15/2014,  

7 ECdo 57/2014, 7 CoE 34/2014, 7 ECdo 77/2014, 7 CoE 43/2014, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 85/2014, 7 CoE 46/2014, 7 ECdo 103/2014, 7 CoE 61/2014,  

7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014,   7 ECdo 227/2014, 7 CoE 151/2014, 7 ECdo 261/2014,  

7 CoE 164/2014, 7 ECdo267/2014, 7 CoE 169/2014, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 58/2013, 2 CoE 59/2013, 2 ECdo 68/2013, 2 CoE 65/2013, 2 ECdo 114/2013,  

2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 248/2014,  

2 CoE 164/2014, 2 ECdo 234/2014, 2 CoE 156/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,  

1 ECdo 227/2013, 1 CoE 100/2013, 3 ECdo 75/2013, 3 CoE 49/2013, 4 ECdo 74/2013,  

4 CoE 70/2013 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,  

4 CoE 90/2014, 5 ECdo 27/2013, 5 CoE 32/2013, 6 ECdo 75/2013,   6 CoE 76/2013,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd  

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu  

k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. augusta 2015

  JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová