7 CoE 122/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

povinnému M. Č., bývajúcemu v A., o vymoženie 204,47 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn.   24 Er 489/2005, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre   z 28. júna 2013, sp. zn. 8 CoE

41/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 28. júna 2013, sp. zn. 8 CoE 41/2013, 1/ zamietol

návrh oprávnenej na prerušenie konania v odvolacom konaní, ktorým sa podľa §109 ods. 1

písm. c/ O.s.p. a   čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhala predloženia ňou

navrhnutých predbežných otázok týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a 2/ zrušil uznesenie

Okresného súdu v Nitre z 29. apríla 2011, č. k.: 24 Er 489/2005-19 a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (výrok 1/) podala oprávnená odvolanie (viď čl.

57–55 spisu). V ňom uviedla, že súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odvolateľka toto   pre nedostatok dôvodov považuje za nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s §167

ods. 2 O.s.p.). Navrhla rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia

vrátiť na ďalšie konanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,  

za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

  Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.

  V danom prípade z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani

obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie,

tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník žiada) nebolo možné

mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho

súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

  Podľa § 9 ods. 1 O.s.p., na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9  

ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

odvolacieho. Uvedené potvrdzuje aj nadväzujúca právna úprava prípustnosti dovolania voči

takémuto rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm.   b/, veta prvá   O.s.p. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151

ods. 1 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2014

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková