7 CoE 122/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
povinnému M. Č., bývajúcemu v A., o vymoženie 204,47 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24 Er 489/2005, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. júna 2013, sp. zn. 8 CoE
41/2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením z 28. júna 2013, sp. zn. 8 CoE 41/2013, 1/ zamietol
návrh oprávnenej na prerušenie konania v odvolacom konaní, ktorým sa podľa §109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhala predloženia ňou
navrhnutých predbežných otázok týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a 2/ zrušil uznesenie
Okresného súdu v Nitre z 29. apríla 2011, č. k.: 24 Er 489/2005-19 a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (výrok 1/) podala oprávnená odvolanie (viď čl.
57–55 spisu). V ňom uviedla, že súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odvolateľka toto pre nedostatok dôvodov považuje za nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s §167
ods. 2 O.s.p.). Navrhla rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia
vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,
za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.
V danom prípade z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani
obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie,
tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník žiada) nebolo možné
mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho
súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p., na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9
ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
odvolacieho. Uvedené potvrdzuje aj nadväzujúca právna úprava prípustnosti dovolania voči
takémuto rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. januára 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková