Najvyšší súd  

7 CoE 115/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., za ktorú

koná jej konateľ advokát doc. JUDr. B., PhD., proti povinnému Š. K., bývajúcemu v D.,

o vymoženie 289,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 22 Er

655/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.

augusta 2013, sp. zn.   2 CoE 118/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 29. júna 2012, č. k. 22 Er 655/2009-20 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a   zastavil ju [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi   v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia náhradu trov exekúcie

v sume 76,- €.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo súdu

doručené 24. júla 2012.

Procesným úkonom doručeným súdu prvého stupňa 10. augusta 2012 oprávnená

navrhla, aby konanie bolo prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.

Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny dvor

Európskej únie podal výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením z 23. augusta 2013,  

sp. zn. 2 CoE 118/2013 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

pričom takýmto zákonom je len zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého

použitie v danom prípade neprichádza do úvahy. Otázky, ktoré mal podľa názoru odvolateľky

posúdiť Súdny dvor Európskej únie, považoval odvolací súd   za irelevantné a nepodstatné,

lebo v konaní nebolo aplikované právo Európskej únie, ale priamo ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že

v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania.   Uznesenie súdu prvého

stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil z dôvodu, že spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci.  

Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh  

na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že jej bola odňatá možnosť  

pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,

čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex

offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.  

V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako

aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 23. augusta 2013, sp. zn. 2 CoE 118/2013, je

odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p., na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a

príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2

O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. augusta 2013, sp. zn. 2 CoE 118/2013 zastavil  

bez toho, aby bola preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

  Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo

nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. januára 2014

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková