Najvyšší súd   7 ECdo 292/2013

7 CoE 102/2013

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,   IČO: 36 864 421, proti povinnej A. S., bývajúcej v P., o vymoženie 744,21 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.   8 Er 8/2007, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2013, sp. zn. 11 CoE 117/2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2013,   sp. zn. 11 CoE 117/2012 z a s t a v u j e.

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2013,   sp. zn. 11 CoE 117/2012 z a s t a v u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona   č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 9. augusta 2006, sp. zn. SR 3126/06 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Poprad uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

7 ECdo 292/2013

Okresný súd Poprad uznesením z 30. mája 2012, č. k. 8 Er 8/2007-17 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci v nimi uzavretej úverovej zmluve (spotrebiteľskej upravenej v § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) v jej všeobecných obchodných podmienkach dojednali aj rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskú doložku považoval súd za neprijateľnú podmienku   (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom posúdiť obsah rozhodcovskej doložky a jej právne dôsledky. Podľa nej všetky spory zo zmluvy mali byť riešené pred rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, v prípade, že oprávnená podá žalobu, rovnako rozhodcovský súd podľa nej priznal neprimerane vysoké sankcie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu účastníkov konania, teda ani na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnená pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Tento rozhodcovský rozsudok, preto nemožno považovať   za vykonateľný exekučný titul a súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 31. januára 2013, sp. zn. 11 CoE 117/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie   za neprípustnú, vo výroku o zastavení exekúcie, vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora odmietol.  

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie (č. l. 82 spisu), ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205   7 ECdo 292/2013

ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a   je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti „potvrdzujúcemu“ uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie   (č. l. 53 spisu).

Podaním doručeným súdu 20. júna 2013 vzala oprávnená dovolanie v celom rozsahu späť a dovolacie konanie žiadala zastaviť (č. l. 87 spisu).  

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,   či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach   pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie   proti rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7 ECdo 250/2013,   7 ECdo 255/2013, 7 ECdo 165/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Co 7/2013) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd   na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

II. Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon oprávnenej, ktorým vzala dovolanie späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) konanie o dovolaní zastavil podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Oprávnená   7 ECdo 292/2013

z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie a dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2014

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková