Najvyšší súd
7 Co 45/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., so sídlom v B., IČO: X., za ktorú koná jej konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti
povinnému A.. T., bývajúcemu v P., o vymoženie 908,19 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Partizánske pod sp.zn. 5 Er 1398/3008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 12. decembra 2012 sp.zn. 23 CoE 351/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Partizánske uznesením z 13. júna 2012 č.k. 5 Er 1398/2008-13
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)].
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo súdu
doručené 28. júna 2012.
Procesným úkonom doručeným súdu prvého stupňa 9. augusta 2012 oprávnená
navrhla, aby konanie bolo prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.
Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny dvor
Európskej únie podal výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením z 12. decembra 2012 sp.zn.
23 CoE 351/2012 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie
nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takýmto
zákonom je len zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého použitie v danom
prípade neprichádza do úvahy. Otázky, ktoré mal podľa názoru odvolateľky posúdiť Súdny
dvor Európskej únie, považoval odvolací súd za irelevantné a nepodstatné, lebo v konaní
nebolo aplikované právo Európskej únie, ale priamo ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom
prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania. Uznesenie súdu prvého stupňa
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil z dôvodu procesnej vady
spočívajúcej v tom, že na prejednanie veci súd prvého stupňa nenariadil pojednávanie.
Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada), nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 12. decembra 2012 sp.zn. 23 CoE 351/2012, je
odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2
O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 12. decembra 2012 sp.zn. 23 CoE 351/2012 zastavil bez toho,
aby bol preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová