7 Co 36/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému   I. M., bývajúcemu vo V.,   o vymoženie 154,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 66/2009,   o   odvolaní   oprávnenej   proti   uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn. 43 CoE 344/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v   Banskej Bystrici uznesením z   19. decembra 2012 sp. zn.  

43 CoE 344/2012 1/ a/ zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v odvolacom konaní,

ktorým sa podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. domáhala   podania návrhu ústavnému súdu  

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety prvej Exekučného poriadku s článkom 1

ods. 1 vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky a b/ zamietol aj návrh oprávnenej  

na prerušenie konania v odvolacom konaní, ktorým sa podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhala predloženia ňou navrhnutých

predbežných otázok týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993  

na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a 2/ potvrdil uznesenie Okresného

súdu Veľký Krtíš zo 7. júna 2012, č.k. 5 Er 66/2009-23, ktorým bola exekúcia vedená súdnym

exekútorom JUDr. R. K. zastavená [§ 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch   a exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok)   a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (tiež „Exekučný poriadok“) a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 45

ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní] a v ktorom bola oprávnenej uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy

exekúcie 40 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, že nenašiel žiaden

dôvod pre prerušenie konania, preto návrhom oprávnenej na prerušenie konania nevyhovel.

Oprávnenou nastolené otázky, ktoré navrhovala predložiť na prejudiciálne posúdenie

Súdnemu dvoru Európskej únie, odvolací súd nepovažoval za relevantné pre prebiehajúce

konanie (v podrobnostiach viď str. 6 až 8 odôvodnenia rozhodnutia).  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (viď výrok 1/ b/ uznesenia odvolacieho súdu)

podala oprávnená odvolanie (viď čl. 79-82 spisu). V ňom uviedla, že súd jej svojím postupom

odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/

O.s.p.), rozhodnutie v napadnutej   časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci  

(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odvolateľka toto pre nedostatok dôvodov považuje  

za nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Navrhla rozhodnutie

v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,  

za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.

V danom prípade z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani

obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie,

tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník žiada) nebolo možné

mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho

súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

  Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9   ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

odvolacieho. Uvedené potvrdzuje právna úprava prípustnosti dovolania voči takémuto

rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151

ods. 1 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová