7 Co 36/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému I. M., bývajúcemu vo V., o vymoženie 154,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 66/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn. 43 CoE 344/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. decembra 2012 sp. zn.
43 CoE 344/2012 1/ a/ zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v odvolacom konaní,
ktorým sa podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. domáhala podania návrhu ústavnému súdu
na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety prvej Exekučného poriadku s článkom 1
ods. 1 vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky a b/ zamietol aj návrh oprávnenej
na prerušenie konania v odvolacom konaní, ktorým sa podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhala predloženia ňou navrhnutých
predbežných otázok týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a 2/ potvrdil uznesenie Okresného
súdu Veľký Krtíš zo 7. júna 2012, č.k. 5 Er 66/2009-23, ktorým bola exekúcia vedená súdnym
exekútorom JUDr. R. K. zastavená [§ 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (tiež „Exekučný poriadok“) a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 45
ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní] a v ktorom bola oprávnenej uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy
exekúcie 40 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, že nenašiel žiaden
dôvod pre prerušenie konania, preto návrhom oprávnenej na prerušenie konania nevyhovel.
Oprávnenou nastolené otázky, ktoré navrhovala predložiť na prejudiciálne posúdenie
Súdnemu dvoru Európskej únie, odvolací súd nepovažoval za relevantné pre prebiehajúce
konanie (v podrobnostiach viď str. 6 až 8 odôvodnenia rozhodnutia).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (viď výrok 1/ b/ uznesenia odvolacieho súdu)
podala oprávnená odvolanie (viď čl. 79-82 spisu). V ňom uviedla, že súd jej svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/
O.s.p.), rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odvolateľka toto pre nedostatok dôvodov považuje
za nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Navrhla rozhodnutie
v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,
za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.
V danom prípade z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku), ani
obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie,
tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník žiada) nebolo možné
mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla uznesenie odvolacieho
súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
odvolacieho. Uvedené potvrdzuje právna úprava prípustnosti dovolania voči takémuto
rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová