7 Co 3/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, proti povinnému A.. Z., bytom P.,   o vymoženie 99,58 Eur, o odvolaní povinného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2013, sp. zn. E 7140447506, takto  

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. februára 2014, sp. zn. E 7140447506 nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného v sume 99,58 Eur výkon

rozhodnutia zrážkami uvedenej sumy zo mzdy, u jeho platiteľa mzdy: Sociálna poisťovňa –

ústredie, 29. augusta 8, Bratislava (ďalej len „platiteľ mzdy povinného“). Súd zároveň uložil

platiteľovi mzdy povinného, aby po doručení tohto uznesenia vykonal zo mzdy povinného

určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému a aby až po doručení upovedomenia  

o právoplatnosti tohto uznesenia zrazenú sumu poukázal na číslo účtu: S. BIC/SWIFT: S., Š.,

VS: X. (titulom uznesenia Okresného súdu Prešov z 19. decembra 2006, č. k. 26 Er

2636/2006-66).

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal povinný odvolanie. Namietal,  

že vo veci pred napadnutým rozhodnutím vo veci rozhodovala súdna tajomníčka, voči

ktorému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 31. januára 2014. Tým, že sudca rozhodol

uznesením dňa 11.2.2014 hrubo porušil jeho práva na poskytnutie mu riadneho 15 dňového

času na odvolanie a preto je uznesenie neplatné. Ďalej poukázal na to, že súd vyvoláva právny

chaos, lebo nariadil výkon rozhodnutia v rozpore so zákonom, právo je premlčané a právne

neexistujúce. Odvolanie podáva aj napriek tomu, že odvolanie nie je prípustné. Zároveň

požiadal predsedu Krajského súdu o zastavenie konania v uvedenej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní

veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie

povinného treba odmietnuť.

Odvolací súd vzal na zreteľ, že v preskúmavanej veci je predmetom konania

vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2

písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, pričom Krajský

súd v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným

na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z. z.).

Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého odvolanie nie

je prípustné (okrem iného) proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa

osobitného zákona, odkazuje na § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. Odvolanie proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu (§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z.) prípustné nie je.

V danej veci však rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. proti

rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.  

Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu

súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa  

(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V danej veci na základe odvolania povinného voči uzneseniu (ktoré rozhodoval súdny

tajomník) rozhodoval sudca.

Podľa § 201 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým procesným úkonom účastník

môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolaním možno napadnúť

len rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa podľa platného právneho stavu

môže byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni. Keďže

z odvolaním povinným napadnutého uznesenia vyplýva, že vo veci rozhodol Krajský súd  

v Bratislave, bolo potrebné pre ďalší postup vo veci zodpovedať otázku, či v danom prípade

rozhodol súd prvého stupňa rozhodnutím ktoré môže účastník napadnúť odvolaním. Okrem taxatívne vymenovaných vecí v § 9 ods. 2 O.s.p., rozhoduje krajský súd ako súd prvého

stupňa aj vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.

V preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie trov konania štátu, ktoré sú v zmysle

§ 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok súdnou

pohľadávkou z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková

povinnosť zaplatiť trovy konania štátu (okrem iných prípadov). V ustanovení § 7 ods. 1

citovaný zákon určuje vecne a miestne príslušným súdom pre správu a vymáhanie súdnych

pohľadávok justičnú pokladnicu, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu  

v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej

republiky (§ 4 ods. 3), ktorej funkciu vykonáva Krajský súd v Bratislave (§ 4 ods. 1).  

Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Bratislave je súdom prvého stupňa vecne a miestne

príslušným na konanie v danej veci vymáhania súdnej pohľadávky.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona [zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch  

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)], ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,  

a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona  

(§ 2 písm. a/ zákona číslo 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti

odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa upravujúce jeden z prípadov, v ktorých nie  

je odvolanie prípustné proti uzneseniam vydaným v konaniach podľa dvoch osobitných

zákonov. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť

rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov,  

v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť

len zákonom. Odvolanie nie je prípustné podľa citovaného ustanovenia aj proti uzneseniam

vydaným v konaniach o vymáhaní justičných pohľadávok podľa § 2 zákona č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Z uvedeného možno dospieť k záveru, že povinný napadol odvolaním uznesenie súdu

prvého stupňa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom k tejto skutočnosti

odvolací súd potom neskúmal ani včasnosť podania tohto opravného prostriedku.

Podľa § 218 ods. ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa, pretože proti uzneseniu o vymáhaní

súdnych pohľadávok zákon odvolanie nepripúšťa.

Povinnému vznikla voči oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní procesne

úspešný, povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania; oprávnený náhradu trov neuplatnil,

trovy tohto konania mu ani nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová