7Co/2/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, proti povinnému N: RV s. r. o. Vydrany, so sídlom vo Vydranoch, Družstevná 1007, IČO: 36 233 323, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 783,50 € istiny a trov exekúcie, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 2253946216, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. apríla 2018 sp. zn. E 2253946216, takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a.

Oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 13. apríla 2018 č. k. E 2253946216-53 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie Krajského súdu v Bratislave, justičná pokladnica, vedeného pod sp. zn. 2253946216. Povinný odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie tým, že splnil svoju povinnosť a vymáhanú pohľadávku uhradil pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor z tohto dôvodu nemá nárok na trovy exekúcie a žiadal o odblokovanie bankového účtu, ktorý mu blokuje súdny exekútor neoprávnene. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že povinný si svoju povinnosť uhradiť istinu vymáhanej pohľadávky splnil až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Dôkazom je doklad Slovenskej pošty, a. s. - e-kolky o neuhradenej pohľadávke v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré je listinným dôkazom založeným v spise povinného. Povinný prejavil snahu o vyplatenie vymáhanej pohľadávky prostredníctvom Poštovej banky, platba však bola vykonaná s nesprávnym variabilným symbolom. Na základe žiadosti oprávneného bola platba prevedená na účet krajského súdu dňa 20. decembra 2017. Uhradená bola iba vymáhaná istina vo výške 783,50 €. Účinky splnenia pohľadávky nastávajú až vtedy, keď sú pohľadávka a aj trovy exekúcie pripísané na účet súdneho exekútora. Irelevantné je tvrdenie povinného, že uhradenie pohľadávky pred doručením upovedomia o začatí exekúcie spôsobilo zánik nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.Moment doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému preto nie je rozhodujúci pre zánik nároku exekútora na odmenu a náhradu jeho výdavkov. Rozhodujúci je moment doručenia poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až do uhradenia trov exekúcie povinným preto nie je daný žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný (ďalej aj,,odvolateľ“) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd poverením č. 5100044921 z 25. septembra 2017 poveril súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška vymožením istiny 783,50 €. Súdny exekútor vydal dňa 22. novembra 2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo 6. decembra 2017 doručené povinnému. Vymáhaná pohľadávka bola dňa 25. novembra 2017 dobrovoľne uhradená. Súdny exekútor nemá nárok na úhradu trov exekúcie, pretože vymáhaná pohľadávka bola uhradená pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Platba bola vykonaná na správny účet krajského súdu; nie je pravdou, že by platby nebolo možné spárovať pre nesprávne variabilné symboly. Odvolaciemu súdu povinný navrhol, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že exekúciu zastavuje.

3. V prejednávanej veci bola krajskému súdu postúpená na vymáhanie podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok splatná pohľadávka štátu vo výške 783,50 € vyplývajúca z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14Rob/66/2014 z 1. marca 2016. Krajský súd uznesením z 13. apríla 2018 č. k. E 2253946216-53 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Odvolanie v prejednávanej veci bolo podané za účinnosti CSP, a to 7. mája 2018, kedy začalo odvolacie konanie, preto odvolací súd pri prejednaní odvolania postupoval podľa tohto procesného predpisu.

4. V danom prípade je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, bol súdom prvej inštancie vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z. z.).

5. Odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd rozhodoval ako súd prvej inštancie určený zákonom na správu a vymáhanie súdnych pohľadávok podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Odvolaním je teda napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6. V závislosti od vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací prejednal vec podľa § 355 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie povinného treba odmietnuť.

7. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8. V danej veci bolo odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenia konania. Nejdeteda o žiadne z uznesení podľa ustanovenia § 357 CSP. O prípad podľa § 357 písm. a) CSP nejde, pretože odvolanie sa pripúšťa len proti uzneseniu súdu, ktorým došlo k zastaveniu konania. Znamená to, že odvolanie nie je prípustné, ak bol síce podaný návrh na zastavenie konania, ale súd takémuto návrhu nevyhovel.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že odvolanie v danom prípade bolo podané proti uzneseniu, ktoré nie je ani jedným z uznesení podľa § 357 CSP, proti ktorým podanie odvolania zákon pripúšťa. Preto najvyšší súd odvolanie odvolateľa proti uzneseniu Krajského súdu z 13. apríla 2018 sp. zn. E 2253946261-53, ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol (§ 386 písm. c/ CSP).

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd oprávnenému ako procesnej strane, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov tohto štádia konania nepriznal z dôvodu, že preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.